Cvičila som ráno aj večer: Kedy sa mi trénovalo lepšie a čo som vydržala dlhšie
CvičenieWellbeing/ZdravieRanné cvičenie má byť údajne dokonalý štart dňa. Večer máš zase viac času, rozhýbané telo a nemusíš riešiť, že po poslednom drepe utekáš rovno do práce.
Rozhodla som sa preto prestať premýšľať, ktorý čas je „lepší“, a jednoducho som si vyskúšala oba. Výsledok ma prekvapil. Ráno som získala niečo, čo mi večer chýbalo, no keď prišlo na samotný výkon a výdrž, moje telo malo celkom jasného favorita.
Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní
Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okneRáno bol najťažší už samotný začiatok
Predstava znela nádherne. Vstanem skôr, odcvičím si a potom budem celý deň chodiť s pocitom ženy, ktorá má život dokonale pod kontrolou.
Realita? Budík zazvonil a moje prvé športové rozhodnutie dňa bolo otočiť sa na druhý bok.
Keď som však ranné cvičenie naozaj začala, po pár minútach som sa prebrala. Najväčšou výhodou bolo, že som tréning mala hotový ešte predtým, než mi do dňa stihla vliezť práca, povinnosti alebo spontánne plány.
Ráno som navyše po tréningu cítila dobrý pocit, ktorý sa so mnou niesol ešte niekoľko hodín. Mala som pocit, že som pre seba niečo spravila skôr, než sa začal každodenný chaos.
Lenže môj výkon nebol vždy taký, aký som chcela.
Moje telo ráno protestovalo trochu viac
Pri silovejších cvikoch som mala pocit, že potrebujem dlhšie rozohriatie. Prvé série mi pripadali ťažšie a do správneho tempa som sa dostávala pomalšie.
Aj cvičenie som ráno prirodzene skracovala. Keď som vedela, že sa musím osprchovať, pripraviť a začať fungovať, veľmi ľahko som si povedala, že posledný cvik už vlastne nie je životne dôležitý.















