Partner ma napadol a čakal, kým zomriem: Prežila som noc, ktorá mi zmenila život

Keď som mala devätnásť, chodila som s chalanom, ktorý mal na krku exekúcie a sebapoškodzoval sa. Namiesto toho, aby som videla varovné signály, som mala potrebu ho pochopiť a zachrániť. Vtedy som ešte netušila, že podobný vzorec si so sebou ponesiem ďalej.

Ak máš príbeh, skúsenosť alebo názor, o ktorom by podľa teba mali vedieť aj ďalšie ženy, pošli nám svoj text do rubriky Z-Blog. Článok by mal mať minimálne 500 slov a poslať ho môžeš na e-mail [email protected].

Keď intenzita vyzerala ako láska

Neskôr som sa dala dokopy s mužom, narcisom, a práve tam som prvýkrát naozaj pochopila, ako môže človek pomaly stratiť sám seba bez toho, aby si presne uvedomil, kedy sa to začalo diať.

V tom čase som žila v zahraničí, mala skvelú kariéru, bola som sebavedomá a samostatná. A potom sa začal pomalý proces, počas ktorého som prestávala byť sama sebou.

Keď nám bolo dobre, lietala som v oblakoch. Chodili sme na výlety, vyobliekaní, dostávala som pozornosť, darčeky a mala som pocit, že som stretla človeka na celý život.

Boli to doslova blesky – obrovská chémia, vášeň a emócie. Keď však bolo zle, bolo to ako v pekle. Hádky, plač, kontrolovanie telefónu a správ, klamstvá, podvádzanie a neustále pochybovanie o tom, čo je vlastne pravda.

Čím viac som sa snažila, tým viac som sa strácala

Postupne som mala pocit, že nech urobím čokoľvek, nikdy to nie je správne. Nebola som dosť pekná, dosť dobrá, dosť upravená, dosť chápavá.

Keď som sa ozvala, bola som precitlivená. Keď som mlčala, nezáležalo mi na ňom.

zdroj: Pexels/MART PRODUCTION

Začala som premýšľať, čo si oblečiem, čo poviem, komu odpíšem a ako sa zachovať, aby som nevyvolala ďalší konflikt. A keď sa niečo pokazilo, automaticky som hľadala chybu v sebe.

Čím viac som sa snažila byť „dosť“, tým viac som sa strácala. Keď som sa vrátila na Slovensko, mala som pocit, že som stratila svoju kariéru, sebavedomie aj samu seba. Prišli depresie, úzkosti a pocit, že neviem, ako ďalej.

Jedna noc zmenila všetko

Opäť som utiekla do zahraničia – a tam som stretla muža, ktorý spočiatku pôsobil ako najlepší človek na svete, ako úplný opak všetkého zlého, čo som poznala. Pomáhal mi, bol pozorný.

A potom mu jednej noci preplo. Do**dal ma nožom a celú noc sedel nado mnou a čakal, kým zomriem.

Podarilo sa mi zachrániť sa. Nasledoval prevoz domov. Potom prišli panické ataky, strach, úzkosti a posttraumatické príznaky.

Telo bolo v bezpečí, ale môj nervový systém tomu ešte dlho neveril. Nasledoval súd a väzenie.

zdroj: Unsplash/J Meza Photography

Pokoj mi kedysi pripadal nudný

Až neskôr som začala chápať, prečo ma možno priťahovala práve intenzita. Vyrastala som s otcom alkoholikom, ktorý bol prísny a kričal, takže napätie a neistota boli pre môj nervový systém možno oveľa známejšie než pokoj.

Dobrý, pokojný muž mi preto kedysi pripadal nudný, zatiaľ čo „bad boy“ vo mne vyvolával iskru. Dnes už viem, že intenzita nemusí byť láska a pokoj nemusí byť nuda.

Moje detstvo nevysvetľuje ani neospravedlňuje násilie, ktoré mi niekto spôsobil, ale pomohlo mi pochopiť moje vlastné vzorce. Dnes viem, že za násilie nikdy nenesie zodpovednosť obeť.

zdroj: Pexels/Daniel Kondrashin

Musela som začať učiť samu seba

Začala som chodiť na terapie, čítať knihy o vzťahoch, traume a psychológii, počúvať podcasty a učiť sa rozumieť sama sebe.

Začala som pracovať na potrebe zachraňovať, zavďačiť sa, byť stále silná a dokazovať svoju hodnotu.

Najmä som sa začala pýtať, prečo stále idem na sto percent. Prečo mám potrebu stále niečo robiť, niekam ísť, niečo dosiahnuť, niečo dokazovať. Prečo mám pocit, že keď sa zastavím, niečo strácam.

Pre mňa to nebolo jednoduché. Bola som zvyknutá utekať dopredu. Keď to bolelo, išla som ďalej.

Keď som bola unavená, potlačila som to, keď som niečo nezvládala, snažila som sa byť ešte silnejšia. Akoby samotné zastavenie znamenalo, že všetko, čo som tak dlho držala pokope, sa konečne rozsype.

Učím sa spomaľovať, nastavovať hranice a opäť počúvať vlastný hlas.

Už nechcem byť ženou, ktorá vydrží všetko

A dnes? Mám vlastný biznis, rozpracované ďalšie nápady, cestujem, cvičím, budujem si finančnú samostatnosť, plánujem kúpu druhého bytu a znovu si tvorím život podľa seba.

Už nechcem byť ženou, ktorá vydrží všetko. Chcem byť ženou, ktorá vie odísť. Ktorá vie povedať nie. Ktorá sa nemusí stratiť v inom človeku, aby cítila lásku.

Autorka: Anonymná čitateľka