„Teta“, sivý vlas aj dospelé deti: Slovenky prezradili, kedy sa cítili staré

Kedy sa vlastne začína staroba? Podľa štúdie zverejnenej na webe American Psychological Association sa hranica, od ktorej považujeme človeka za starého, mení spolu s naším vekom. Niekedy však stačí jediná situácia, aby sme sa staršie náhle aj cítili. O takéto momenty sa s nami podelili aj naše čitateľky.

Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 14-tisíc ľudí zapojených do dlhodobého nemeckého prieskumu starnutia. Účastníci vo veku od 40 do 100 rokov počas 25 rokov opakovane odpovedali na otázku, odkedy by človeka označili za starého.

Výsledky ukázali, že hranicu staroby postupne posúvame. Ženy ju navyše určovali v priemere o dva roky neskôr než muži. Skorší začiatok staroby, naopak, uvádzali najmä ľudia, ktorí sa cítili osamelo, mali zdravotné problémy alebo sa sami cítili staršie.

Číslo v občianskom preukaze teda nemusí rozhodovať o tom, ako vnímame svoj vek. Niekedy nám ho však nečakane pripomenie celkom obyčajná situácia.

Niekedy stačí jedno nevinné slovo

Môžeš mať tridsať, cítiť sa na dvadsaťpäť a byť presvedčená, že od staroby ťa delí celá večnosť. Potom ťa však niekto osloví „teta“ a všetky výpočty sa v jedinej sekunde rozsypú. Presne to sa stalo 29-ročnej Lucii. Mená čitateliek sme v článku kvôli zachovaniu anonymity zmenili.

„Čakala som v rade pri pokladni a malé dievčatko sa spýtalo svojej mamy, či môže ísť pred tú tetu. Automaticky som sa obzrela, ktorú ženu za mnou myslí. Potom som pochopila, že hovorí o mne. Mala som 29 rokov a prvýkrát v živote som si pomyslela: Tak, už som asi oficiálne dospelá,“ zasmiala sa Lucia.

Podobné precitnutie zažila aj 34-ročná Michaela. Jej mladšia kolegyňa v práci raz označila pesničku, pri ktorej vyrastala, za hudbu jej rodičov.

„Pustila som v kancelárii hit z mojich stredoškolských čias. Kolegyňa povedala, že tú starú hudbu pozná od mamy. V tej chvíli som mala pocit, akoby mi niekto práve pridal pätnásť rokov,“ napísala Michaela.

zdroj: Pexels/SHVETS production

Keď telo pošle prvú pripomienku

Kým občiansky preukaz dokážeme ignorovať, vlastné telo býva presvedčivejšie. Prvý sivý vlas, okuliare na čítanie, boľavý chrbát po prespanej noci na nevhodnom matraci alebo regenerácia po večierku, ktorá zrazu netrvá jedno ráno, ale celý víkend.

Janu zaskočila práve návšteva očnej lekárky. „Mala som 41 rokov a išla som tam s tým, že som asi unavená z práce. Lekárka mi pokojne oznámila, že budem potrebovať okuliare na čítanie, pretože je to v mojom veku bežné. Najhoršie neboli okuliare, ale slovné spojenie ‚vo vašom veku‘. Dovtedy som si svoj vek vôbec neuvedomovala,“ priznala Jana.

Pre 37-ročnú Veroniku bol zlomovým momentom hudobný festival. „Kedysi som zvládla tri dni koncertov, málo spánku a v pondelok som normálne fungovala. Minulé leto som po jednej noci potrebovala dva dni ticha, náplasť na kríže a zvýšenú dávku magnézia,“ povedala Veronika.

„Vtedy som si povedala, že moje festivalové ja už asi odišlo do dôchodku,“ dodala.

zdroj: Pexels/Kampus Production

Deti rastú. A s nimi zrazu aj my

Mnohé ženy si svoj vek naplno uvedomia až pri pohľade na deti. Nie preto, že by sa samy cítili staré, ale preto, že niekto, koho ešte nedávno vozili v kočíku, zrazu maturuje, šoféruje alebo zakladá vlastnú rodinu.

„Keď syn oslávil osemnásť rokov, pozerala som naňho a nechápala som, ako sa to mohlo stať. V hlave som mala stále pocit, že ja sama som len nedávno skončila školu. Potom mi došlo, že od mojej maturity prešlo viac než štvrťstoročie. To ma zasiahlo viac než všetky narodeniny,“ priznala 44-ročná Monika.

Ešte silnejší moment prišiel pre 53-ročnú Evu, keď sa stala starou mamou „Na vnučku som sa veľmi tešila, ale slovo babka mi najskôr znelo, akoby patrilo niekomu inému,“ napísala Eva.

„Predstavovala som si pri ňom svoju vlastnú starú mamu v zástere. Ja pritom chodím cvičiť, cestujem a stále pracujem. Trvalo mi chvíľu pochopiť, že môžem byť babkou a zároveň sa necítiť stará,“ dodala.

zdroj: Pexels/Mikhail Nilov

Najstaršia v miestnosti

Vek nám niekedy nepripomenie zrkadlo ani telo, ale ľudia okolo nás. Stačí nastúpiť do nového zamestnania, v ktorom majú všetci kolegovia krátko po škole.

„Vo firme som bola vo veku 38 rokov najstaršia v tíme. Kolegovia sa ma pýtali, aké to bolo vyrastať bez sociálnych sietí a či si pamätám život pred internetom. Hovorili to zo zvedavosti, nie zlomyseľne, ale ja som sa zrazu cítila ako historický prameň,“ povedala Petra.

Na druhej strane jej práve táto skúsenosť ukázala, že vyšší vek nemusí znamenať iba stratu.

„Keď nastal problém, automaticky prišli za mnou, pretože som mala najviac skúseností. Uvedomila som si, že to, čo som chvíľu vnímala ako nevýhodu, bola v skutočnosti moja sila,“ dodala Petra.

zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

Vráska, ktorú si ako prvý všimne niekto iný

Citlivou témou zostáva aj vzhľad. Spoločnosť stále vysiela ženám signál, že by mali starnutie čo najdlhšie ukrývať. Prvé vrásky alebo sivé vlasy preto môžu vyvolať väčšiu neistotu, než by si zaslúžili.

Štyridsaťšesťročnú Zuzanu nezaskočil pohľad do zrkadla, ale fotografia. „Kamarátka zverejnila záber z výletu. Keď som sa naň pozrela, najprv som mala pocit, že na fotografii stojí moja mama. Až potom som si uvedomila, že som to ja. Na pár minút ma to úplne rozhodilo,“ priznala Zuzana.

„Keď som sa na ňu pozrela neskôr, videla som namiesto vrások to, ako sa na nej smejem. Povedala som si, že nechcem stráviť ďalšie roky smútkom za tvárou, ktorú som mala pred desiatimi rokmi,“ dodala.

zdroj: Pexels/cottonbro studio

Pocit staroby prichádza a odchádza

Číslo v občianskom je stabilné. Pocit veku ani trochu. Dokáže ho zmeniť jedno oslovenie „teta“, poznámka „vo vašom veku“ alebo pesnička z mladosti zaradená medzi retro hity.

Ráno nás zradí chrbát, popoludní dorazí rok narodenia novej kolegyne a večer na vek ani nepomyslíme. Prvý moment, keď sa cítime staré, preto nie je verdikt. Je to len moment – a ten prejde.

Zdroj: apa.org