Platíš najmä kartou? Nenápadný efekt môže spôsobiť, že minieš oveľa viac

Kartu alebo mobil priložíš k terminálu a o pár sekúnd odchádzaš. Práve toto pohodlie však môže znižovať pocit, že míňaš skutočné peniaze. Meta-analýza publikovaná v časopise Journal of Retailing spojila výsledky 71 prác a ukázala, že pri bezhotovostných platbách ľudia v priemere míňali viac než pri platbe hotovosťou.

K podobnému zisteniu dospela štúdia v Journal of Economic Behavior & Organization medzi 2 497 holandskými spotrebiteľmi. Elektronické platby vnímali ako menej nepríjemné a hotovosť ako najužitočnejšiu pri predchádzaní nadmernému míňaniu.

Jedno pípnutie a nákup je vybavený

Keď platíš hotovosťou, bankovky musíš vybrať z peňaženky, odovzdať ich a vidíš, koľko ti zostalo. Pri karte či mobile sa celý proces zmení na krátke priloženie k terminálu. Peniaze fyzicky nevidíš a suma sa môže v pamäti stratiť medzi ďalšími upozorneniami.

Výskumníci tento jav spájajú aj s takzvanou „bolesťou z platenia“. Nejde o skutočnú bolesť, ale o nepríjemný pocit pri odovzdávaní peňazí. Čím je platba rýchlejšia a menej viditeľná, tým slabšia môže byť táto prirodzená brzda.

To však neznamená, že každý človek s kartou automaticky utratí viac. Meta-analýza ukázala priemerný efekt naprieč rôznymi situáciami a zároveň upozornila, že sa časom oslabuje. Spôsob platenia je iba jeden z faktorov. Dôležitý je príjem, rozpočet, návyky aj konkrétny typ nákupu.

Najviac dokážu prekvapiť malé sumy

Veľký spotrebič alebo drahú kabelku si pravdepodobne premyslíš. Rozpočet však často narušia platby, ktoré jednotlivo vyzerajú nevinne. Káva za 3,50 eura, desiata za 6 eur a večerná donáška za 15 eur znamenajú 24,50 eura za jediný deň. Ak sa podobný deň zopakuje päťkrát, odíde 122,50 eura.

zdroj: Unsplash/Vitaly Gariev

Rovnako nenápadne sa môžu sčítavať predplatné, nákupy v drogérii alebo drobnosti prihodené do online košíka. Už pri počítaní toho, koľko stojí byť „upravená“ Slovenka, sme zistili, že konečný súčet môže byť oveľa vyšší než prvotný odhad.

Najlepším momentom na kontrolu preto nie je až koniec mesiaca. Pozri si výdavky po troch či štyroch dňoch a zoraď ich podľa kategórií. Keď uvidíš súčet za jedlo mimo domu alebo impulzívne nákupy, jednotlivé „nevinné“ platby dostanú konkrétny rozmer.

Urob si sedemdňový test

Karty sa nemusíš vzdať. Na jeden týždeň si však zapni upozornenie na každú platbu a sumu si ihneď zapíš do poznámok. Nestačí pozrieť sa večer na zostatok. Ku každej položke pridaj jedno označenie – potrebovala som, chcela som alebo ani neviem.

Vyber si tiež jednu kategóriu, v ktorej zvykneš míňať bez rozmýšľania, napríklad kávu, donášku či kozmetiku. Urči si na ňu týždenný limit. Môžeš použiť hotovosť v obálke alebo samostatný účet, na ktorý si pošleš presnú sumu. Dôležité je, aby si zostávajúce peniaze videla.

zdroj: Unsplash/Nathana Rebouças

Po siedmich dňoch nesleduj iba celkovú sumu. Spočítaj aj počet transakcií. Možno zistíš, že problémom nebol jeden drahý nákup, ale dvanásť malých platieb, na ktoré si si večer ani nespomenula.

Vráť do platenia malú prekážku

Pri online obchodoch môže pomôcť odstránenie uloženej karty. Kým znovu vypíšeš údaje, získaš čas položiť si otázku, či vec naozaj potrebuješ. Pri nákupoch nad vlastnú hranicu, napríklad 40 eur, zaveď pravidlo jedného dňa.

Raz mesačne prejdi aj automatické platby. Predplatné za 7 či 10 eur nepôsobí dramaticky, kým ich nie je päť. Pri kozmetike, potravinách a veciach do domácnosti môžeš využiť aj jednoduché pravidlo – najprv spotrebuj to, čo už doma máš.

Karta nie je nepriateľ

Bezhotovostné platenie je rýchle, praktické a v bankovej aplikácii po ňom zostáva prehľadná stopa. Niekomu práve história transakcií pomáha hospodáriť lepšie než hotovosť. Cieľom preto nie je vrátiť sa ku všetkým bankovkám, ale pridať vedomú pauzu tam, kde pohodlie zvádza k automatickému míňaniu.

zdroj: Unsplash/Mark OFlynn

Ak na konci mesiaca pravidelne premýšľaš, kam sa peniaze stratili, odpoveď nemusí byť v jednom veľkom rozhodnutí. Možno sa ukrýva v desiatkach malých pípnutí, ktoré si počas dňa takmer nevšimneš.

Zdroj: Journal of Economic Behavior & Organization