Nikdy som necvičila a neviem, ako začať: Som príliš chudá a svoje telo neznášam

Nikdy som necvičila. Vždy som patrila medzi tie dievčatá, ktoré boli prirodzene chudé a ostatní mi hovorievali, že mám vlastne šťastie. Lenže ja sa tak necítim. Keď sa pozriem do zrkadla, nevidím postavu, ktorú by som chcela mať. Vidím úzke ramená, tenké ruky, nohy bez tvaru a telo, ktoré na mňa pôsobí slabo.

Ak máš príbeh, skúsenosť alebo názor, o ktorom by podľa teba mali vedieť aj ďalšie ženy, pošli nám svoj text do rubriky Z-Blog. Článok by mal mať minimálne 500 slov a poslať ho môžeš na e-mail [email protected].

Najhoršie je, že sa mi nedarí pribrať. Viem, že jem málo, ale nie preto, že by som chcela chudnúť. Jednoducho mám dni, keď v práci riešim jednu vec za druhou a prvé normálne jedlo si dám až večer. Ráno káva, cez obed možno niečo malé a potom sa čudujem, prečo váha stojí na tom istom čísle.

Chcem začať, ale netuším ako

Posledné mesiace čoraz viac premýšľam nad tým, že by som začala cvičiť. Nie preto, že by som chcela schudnúť alebo sa zmestiť do menšej veľkosti. Presný opak. Chcem pôsobiť silnejšie, mať tvarovanejšie nohy, zadok, ramená a konečne pocit, že moje telo niečo unesie.

zdroj: Pexels / John Tekeridis

Lenže potom otvorím internet a som ešte viac stratená. Silový tréning, proteín, kalorický nadbytok, drepy, série, opakovania, jedálniček. Každý hovorí niečo iné a ja mám pocit, že na to potrebujem druhú vysokú školu. Navyše pracujem veľa a predstava, že mám po náročnom dni ešte hodinu tráviť vo fitku, ma skôr odradí.

Najťažšie je priznať si, že svoje telo nemám rada

Ľudia si často myslia, že iba ženy s kilami navyše môžu mať problém so sebavedomím. Mne však vety typu „ty môžeš zjesť čokoľvek“ alebo „kiežby som bola taká chudá ako ty“ nikdy nepomohli. Ja nechcem byť ešte chudšia. Chcela by som konečne pribrať tak, aby som sa sama sebe páčila.

zdroj: Magnific/drobotdean

Vyhýbam sa niektorým šatám, pretože mám pocit, že na mne visia. V lete sa necítim dobre v tielkach, lebo príliš riešim svoje ruky. Niekedy sa pristihnem pri tom, že sa porovnávam so ženami, ktoré majú presne tú postavu, akú by som chcela, a potom mám zo seba ešte horší pocit.

Asi nepotrebujem dokonalý plán

Začínam si uvedomovať, že možno robím chybu už tým, že čakám na ideálny moment. Na týždeň, keď budem mať menej práce. Na deň, keď budem vedieť presne, čo mám vo fitku robiť. Lenže taký moment možno nikdy nepríde.

Možno by mi na začiatok stačili dva krátke tréningy týždenne a snaha jesť pravidelnejšie. Pripraviť si raňajky večer, nosiť si jedlo do práce a prestať preskakovať obed len preto, že mám plný kalendár. Nie revolúcia za jeden pondelok, ale pár vecí, ktoré dokážem naozaj udržať.

Nechcem zrazu milovať každý centimeter svojho tela. To by bolo trochu lacné zakončenie príbehu, v ktorom sa tak necítim. Chcem sa však oň konečne začať starať namiesto toho, aby som ho iba kritizovala.

Možno o pár mesiacov nebudem vyzerať úplne inak. Ale ak budem silnejšia, budem jesť viac a prestanem mať pocit, že proti vlastnému telu neustále bojujem, bude to pre mňa oveľa väčší úspech než akékoľvek číslo na váhe. A práve to chcem.

Autorka: Saša