Dokáže sauna znížiť mikroplasty v tele? Bryan Johnson hlási pokles o 85 percent

Sauna patrí k obľúbeným jesenným rituálom, no dokáže pomôcť aj s mikroplastmi v tele? Pozreli sme sa na experiment biohackera Bryana Johnsona, jeho oficiálny Blueprint a neskoršie vyjadrenia, ale aj na odborné poznatky publikované v časopise Temperature a dostupné cez PubMed Central.

Saunoval sa každý deň pri 93 stupňoch

Bryan Johnson zaradil suchú saunu do svojho detailne sledovaného režimu dlhovekosti. Na oficiálnom Blueprint blogu uvádza 30-dňový protokol, počas ktorého chodil do sauny denne približne na 20 minút. Teplota sa pohybovala okolo 93 °C a jeho tím sledoval stovky rôznych ukazovateľov.

Práve pri podobných experimentoch však treba rozlišovať medzi osobnou skúsenosťou a výsledkom klinickej štúdie. Johnson svoje telo meria extrémne podrobne, no stále ide o jediného človeka. To, že sa určitý ukazovateľ počas jeho protokolu zmení, ešte automaticky neznamená, že poznáme príčinu.

Internet pritom podobné výsledky miluje. Rovnako rýchlo vznikajú aj rôzne diéty či „detoxy“, ktoré sľubujú oveľa viac, než dokážu splniť. V našom článku o najväčších diétnych mýtoch odborníčka upozornila práve na hľadanie jednej zázračnej potraviny alebo metódy.

Mikroplasty podľa jeho meraní výrazne klesli

Najväčšiu pozornosť získali Johnsonove údaje o mikroplastoch. Tvrdí, že v novembri 2024 mu v ejakuláte namerali 165 plastových častíc na mililiter, zatiaľ čo v júli 2025 ich bolo 20. Rozdiel predstavuje približne 85 percent.

Podobný pokles uvádza aj pri krvi. V októbri 2024 malo meranie ukázať približne 70 častíc na mililiter, v máji 2025 okolo desať. Johnson tieto výsledky prezentoval v súvislosti so saunovaním, no už samotné dátumy ukazujú, že nejde jednoducho o dve merania urobené tesne pred a po jednom 30-dňovom experimente.

Preto by bolo zavádzajúce povedať, že dvadsať minút sauny denne odstráni z tela 85 percent mikroplastov. Takýto účinok zatiaľ kvalitné kontrolované štúdie na ľuďoch nepotvrdili.

Mikroplasty jednoducho „nevypotil“

Práve tu vznikla na sociálnych sieťach najväčšia skratka. Johnsonov experiment sa začal interpretovať tak, akoby sa mikroplastové častice pri vysokých teplotách dostávali z tela priamo potom cez pokožku.

Sám Johnson však vo svojom neskoršom vyjadrení priznal, že toto tvrdiť nemôže. Označil svoj pokus za n = 1, teda experiment na jednom človeku bez kontrolnej skupiny, a uviedol, že nedokáže preukázať príčinu. Zároveň napísal, že samotné plastové častice sú príliš veľké na to, aby ich telo jednoducho vypotilo.

Odborný prehľad fyziológie potenia publikovaný v časopise Temperature navyše uvádza, že úloha potu pri odstraňovaní odpadových látok je v porovnaní s obličkami a tráviacim traktom malá. Predstava, že poriadne potenie automaticky znamená silný „detox“, je preto oveľa jednoduchšia než fungovanie ľudského tela.

zdroj: Pexels/Pavel Danilyuk

Novší výskum pred „microplastic detoxom“ varuje

Aktuálny odborný prehľad dostupný cez PubMed Central ide ešte ďalej. Autori pri takzvaných detoxikačných metódach výslovne spomínajú saunu a potenie a upozorňujú, že ich účinnosť pri odstraňovaní mikroplastových častíc zatiaľ nie je potvrdená.

Niektoré výskumy totiž ukázali, že potom sa môžu vylučovať určité chemické látky spojené s plastmi, napríklad BPA. To však nie je to isté ako samotné mikro- alebo nanoplastové častice. Podľa autorov preto nemožno výsledky týkajúce sa chemikálií automaticky používať ako dôkaz „vypotenia plastov“.

Mikroplasty sa pritom v ľudskom organizme skutočne nachádzajú. Systematické prehľady ich zachytili napríklad v krvi či rôznych tkanivách, no vedecké poznanie ich dlhodobých účinkov aj spôsobov odstraňovania sa stále vyvíja. Ani tu teda zatiaľ nemáme jednoduchú odpoveď zabalenú do dvadsaťminútového wellness rituálu.

Sauna navyše nebola jedinou zmenou

Johnson neskôr priznal ešte jeden dôležitý detail. Počas obdobia, v ktorom mu mikroplasty klesali, sa nespoliehal iba na saunu. Začal používať reverznú osmózu na filtrovanie vody a zároveň cielene obmedzoval množstvo plastov vo svojom každodennom prostredí.

Z domácnosti sa snažil odstrániť plastové nádoby na potraviny, fľaše, dosky na krájanie, niektoré kuchynské potreby či syntetické materiály. Ak teda jeho výsledky odrážajú skutočný pokles, nemožno dnes určiť, akú úlohu zohrala sauna a akú jednoducho menšie vystavenie plastom.

Podobný princíp platí aj pri zdravom životnom štýle všeobecne. Jedna dokonalá rutina zriedka zachráni všetko ostatné. Aj pri našom porovnaní, keď sme cvičili ráno aj večer, sa ukázalo, že praktickejší režim býva často dôležitejší než hľadanie jedného „najlepšieho“ času.

Sauna nemusí byť zázrak, aby mala zmysel

To, že zatiaľ nemáme dôkaz o odstránení mikroplastov saunou, neznamená, že sa jej musíš vyhýbať. Znamená to iba to, že Johnsonov experiment nemožno prezentovať ako potvrdený návod na očistu tela.

Rovnako netreba kopírovať jeho každodenný režim pri 93 °C len preto, že dobre vyzerá v grafe na sociálnych sieťach. Zdravý pohyb či wellness rutina majú fungovať dlhodobo a zapadať do normálneho života. Ak hľadáš jednoduchší spôsob, ako sa pravidelne hýbať, môžeš skúsiť napríklad tréning podľa aktuálnej nálady.

Aj malé zmeny môžu byť udržateľnejšie než extrémne protokoly. My sme napríklad vyskúšali aj jednoduchú výzvu, pri ktorej sme každú hodinu urobili desať drepov. Žiadny biologický vek mínus desať rokov sa nekonal, ale obyčajný pohyb počas sedavého pracovného dňa dával veľmi praktický zmysel.

Johnsonove merania sú teda zaujímavým podnetom pre ďalší výskum, nie dôkazom, že sauna dokáže z tela odstrániť mikroplasty. Kým nebudeme mať kvalitné kontrolované štúdie na väčšom počte ľudí, najpresnejšie je povedať iba to, že počas obdobia intenzívneho saunovania a ďalších zmien v životnom štýle u neho namerané hodnoty výrazne klesli.

A to je stále zaujímavý výsledok. Len bez tej pohodlnej internetovej rozprávky, že si na jeseň sadneme do sauny, spotíme sa a spolu s potom z nás utečie aj plastový svet modernej civilizácie.

Zdroj: Bryan Johnson – Blueprint, Temperature