Tvoje nahé telo by malo patriť iba tomu, kto sa zamiluje do tvojej nahej duše

Drahé staré duše, je niečo vo vás také krásne, čo nedokáže nik opísať. Je to ako keby tisícročné tajomstvo, ktoré nevie nikto odhaliť. Príliš staré, aby to bolo zachytené v poézií. Príliš staré, aby to mohlo byť každým obdivované. Ale milované veľmi hlboko tými pár ľuďmi, ktorí si vás vybrali.

Tvoje nahé telo by malo patriť iba tomu, kto sa zamiluje do tvojej nahej duše. Pretože tvoja duša je krásna.

Nie sme dokonalí, no nemusíme to ani predstierať. Ale je nutné, aby sme boli tými najlepšími verziami samých seba. Staré duše to majú vždy trošku ťažšie. Sú krehkejšie, majú názory, ktoré nemajú záujem zmeniť a idú si jasne za svojim.

Drahá stará duša, vezmi si niekoho, kto ťa bude inšpirovať každý deň a budeš pri ňom viac sama sebou. Vezmi si niekoho, kto bude vnímať tvoju výnimočnosť a bude si vážiť tvoju prítomnosť.

„Mi­lo­vať a byť mi­lo­vaný pre mňa znamená veľa. Z týchto vecí si vždy tak tro­chu ro­bíme žarty. Ale nie je v sku­toč­nosti všetko, čo v ži­vote ro­bíme iba sna­hou byť o tro­chu viac mi­lo­vaný?“ – Pred pol­no­cou

Mať jemnú dušu vo svete plnom hnevu je guráž. A ty ju máš. Máš aj jemnú dušu, aj guráž. Si silnejšia, než si myslíš. Carpe diem. Uží­vaj deň. Pre­tože, ver alebo nie, každý z nás jed­ného dňa pre­stane dý­chať, vy­c­hladne a umrie. A to nechceš, však?

Váž si svoju jedinečnosť, drahá stará duša. Narodila si sa, aby si vynikla. Narodila si sa ako jedinečná bytosť s vlastnými názormi a povahou, ktorú nemá nik na svete. Prečo stále nechápeš, že si výnimočná?

Jedného dňa niekto v tebe zapáli svetlo nádeje a ty budeš horieť navždy. 

Zatiaľ ho však musíš zapáliť sama. Musíš prísť na svoju jedinečnosť sama. Kto to ocení viac, ako ty? Kto ťa v tom viac podporí, ak nie ty?

„Vždy, keď si za­čnem zú­fať nad sta­vom tohto sveta, spo­me­niem si na prí­le­tovú halu le­tiska He­ath­row. Väč­ši­nou si vra­víme, že ži­jeme vo svete ne­ná­visti a cham­ti­vosti, ale mne to tak ne­pri­padá. Mne sa zdá, že láska je všade okolo nás. Často nie je ni­jak zvlášť zrejmá alebo vý­znamná, ale vždy je tu s nami. Ot­co­via a sy­no­via, matky a dcéry, man­že­lia a man­želky, mi­lenci a mi­lenky, starí pria­te­lia. Keď sa roz­hliad­nete okolo, zis­títe, že láska je v sku­toč­nosti všade okolo nás.“ – Láska ne­beská