Keď sa priateľstvo vytráca: Kedy má zmysel bojovať a kedy radšej povedať dosť?

Na zdravie pravým priateľom. Poznáš ten pocit, keď deň stojí za to, lebo sa stretneš s tými správnymi ľuďmi? Keď sa nemusíš kontrolovať v tom, čo povieš, lebo vieš, že nebudeš súdená? Keď sú tvoje slová úprimné a ty si nemusíš dávať servítku pred ústa?

Milujem to. Milujem ten pocit, keď si moja dušička slobodne lieta s tým správnym človekom. S niekým, pri kom nemusíš uvažovať, či niečo môžeš, alebo naopak nemôžeš povedať. Pre mňa osobne je to všetko, alebo nič. Ak je vzťah len polovicou pravdy, nestojí za to a automaticky patrí do šuflíka „známy“.

Keď sa priateľstvo postupne vytráca

Trvalo mi dlho, kým som túto skutočnosť pochopila. Kým som pochopila, že polovičná prítomnosť človeka, či už fyzická, alebo iná, je len plytkou náhradou za to, že tu nie je celý.

Že taký vzťah stráca zmysel a ja si musím povedať: „Dosť. V tomto bode končím.“ Energiu, ktorú som mala venovať sebe, som venovala ľuďom, ktorí už dávno zabudli na to, kým som pre nich bola.

Niekedy pritom nemusí prísť ani veľká hádka či zrada. Ľudia sa od seba jednoducho postupne vzďaľujú, až zostanú len spomienky na časy, keď si boli blízki. Podobnú skúsenosť opisuje aj autorka Z-blogu o najlepšej kamarátke, ktorá sa jej vzďaľuje. Otvorene priznáva, že nevie, či má o ich priateľstvo ešte bojovať.

zdroj: Unsplash/Dekler Ph

Keď človek, ktorému veríš, sklame

Ach, zasa som zašla do depresívnej témy. Naozaj som to nemala v pláne. Práve naopak. Dnešný deň bol plný rôznych emócií, ale predovšetkým som mala pocit, že som ho strávila presne tak, ako som chcela – pri káve, čaji a koláčiku s priateľmi, ktorí za to stoja.

S tými, ktorí tu boli aj vtedy, keď mi bolo najťažšie, a ktorým môžem povedať všetko, pretože viem, že sú tu pre mňa stále.

Ešte bolestivejšie však býva, keď dôveru zničí človek, ktorému si prezradila svoje najväčšie tajomstvá. Svoje o tom vie aj čitateľka, ktorej najlepšia kamarátka pomáhala zachraňovať manželstvo, hoci mala pomer s jej mužom. Jej príbeh pripomína, aké dôležité je rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí pri nás skutočne stoja, a tými, ktorí sa tak iba tvária.

zdroj: Pexels/Elina Fairytale

Priateľstvo, pri ktorom môžeš byť sama sebou

Dvíham imaginárny pohár na všetkých pravých priateľov, ktorí v našich životoch zostávajú aj po tom, čo sa niekoľko mesiacov nevidíme. Na tých, ktorí odišli a znova sa vrátili, pretože … čo by sme, dočerta, na tomto svete bez seba robili.

A na tých, ktorým môžeš napísať, či sa u nich môžeš osprchovať, lebo ti práve doma nejde voda. Milujem vás všetkých a ďakujem za každú situáciu, ktorou ste si so mnou prešli, hoci to so mnou vďaka mne samej nebolo vždy jednoduché.

Ďakujem, že vás mám. Na zdravie všetkým správnym ľuďom, ktorých miesto v našich životoch je nenahraditeľné.

Práve takáto blízkosť je vzácna. Nemusíš sa pretvarovať, hľadať správne slová ani skrývať svoje slabšie chvíle. Krásne to vystihuje aj Z-blog o mužovi, ktorý autorke vrátil dôveru v ľudí. Opisuje priateľa, ktorý od nej nič nevyžadoval, iba jej dovolil byť samou sebou. Niekedy je práve také prijatie tým najväčším darom.

Autorka: Veronika Mrlianová