Najlepšia kamarátka sa mi vzďaľuje: Neviem, či mám o naše priateľstvo bojovať

Najťažšie je, že sa nestalo nič veľké. Žiadna hádka, zrada ani veta, po ktorej by som si povedala, že je koniec. Len sme sa začali vzďaľovať. Najskôr trochu, potom viac, až som si jedného dňa uvedomila, že o jej živote viem menej než kedysi.

Boli časy, keď sme si písali od rána do večera. Vedela som, čo mala na obed, kto ju nahneval v práci aj čo si chce obliecť cez víkend. Keď sa niečo stalo mne, bola prvá, ktorej som poslala správu. Dnes sa niekedy ozveme až po niekoľkých dňoch.

Nikto neurobil nič zlé

Práve preto ma to bolí ešte viac. Keby mi ublížila, mala by som dôvod odísť. Lenže ona má svoje povinnosti, ja mám svoje a náš život už nevyzerá ako kedysi. Práca, partneri, rodina, únava a povinnosti zaplnili priestor, ktorý kedysi patril nám.

Niekedy sa pristihnem pri tom, že otvorím náš chat a neviem, čo napísať. Mám pocit, že obyčajné „ako sa máš?“ je na najlepšiu kamarátku príliš málo, no zároveň už nepoznám všetky detaily, na ktoré by som sa kedysi opýtala.

Podobný pocit, že všetci okolo nás vstupujú do iných životných etáp, opisuje aj Z-Blog Mám 30 a stále neviem, či chcem deti: Všetci okolo mňa už majú jasno. Možno jednoducho prichádza vek, keď už blízkosť neznamená byť neustále spolu.

zdroj: Pexels/Daniil Kondrashin

Neviem, či jej chýbam rovnako

A toto je otázka, ktorá ma trápi najviac. Keď jej nenapíšem ja, napíše ona? Keď nenavrhnem stretnutie, napadne jej, že sme sa dlho nevideli? Nechcem si viesť tabuľku, kto sa ozval koľkokrát, ale občas mám pocit, že naše priateľstvo držím pri živote ja.

Potom sa stretneme a všetky pochybnosti na chvíľu zmiznú. Rozprávame sa, smejeme sa a mám pocit, že medzi nami sa nič nezmenilo. Lenže po rozlúčke príde opäť ticho a ja premýšľam, či to, čo bolo kedysi samozrejmosťou, už dnes existuje iba zo zvyku.

zdroj: Unsplash/Dekler Ph

Bojovať alebo nechať veci prirodzene plynúť?

Priateľstvá sa môžu skončiť dramaticky. Niekedy príde zrada, po ktorej už nie je čo zachraňovať, ako v Z-Blogu Najlepšia kamarátka mi pomáhala zachrániť manželstvo: Mala aféru s mojím mužom. U nás sa však nič také nestalo. A možno práve preto neviem, kedy je správne prestať bojovať.

Nechcem ju tlačiť do kontaktu, ktorý už možno nepotrebuje. Zároveň nechcem raz zistiť, že som nechala najdôležitejšie priateľstvo svojho života zmiznúť len preto, že som sa bála vyzerať príliš snaživo.

zdroj: Unsplash/Rachel McDermott

Možno jej to poviem

Čoraz viac premýšľam nad tým, že namiesto analyzovania každej správy urobím najjednoduchšiu vec. Poviem jej, že mi chýba. Že ma mrzí, ako málo času spolu trávime, a že by som nechcela, aby sme sa jedného dňa stali iba ľuďmi, ktorí si napíšu k narodeninám.

Možno zistím, že to cíti rovnako. Možno má iba obdobie, keď jej na nič nezostáva energia. A možno zistím, že naše priateľstvo už pre ňu nemá rovnaké miesto ako pre mňa.

Toho posledného sa bojím najviac. Ale asi je stále lepšie poznať pravdu než celé mesiace rozmýšľať, či mám bojovať za niečo, o čo možno bojujem sama.

Dospievanie nás nenaučí iba púšťať bývalé lásky. Niekedy nás učí aj prijať, že niektoré priateľstvá menia podobu. Len ešte neviem, či toto naše potrebuje viac priestoru, alebo trochu viac snahy.