Mám 30 a stále neviem, či chcem deti: Všetci okolo mňa už majú jasno

O pár mesiacov budem mať tridsať. Keby sa ma niekto opýtal pred piatimi rokmi, kde budem v tomto veku, asi by som povedala, že budem vydatá, možno budem mať dieťa a budeme s mužom riešiť hypotéku na dom.

Realita je trochu iná. Mám prácu, priateľa, ktorého mám rada, malý prenajatý byt a stále absolútne netuším, či tú klasickú predstavu dospelého života vôbec chcem.

Najhoršie je, že ešte donedávna mi to vôbec neprekážalo. Potom sa akoby všetci v mojom okolí naraz rozhodli dospieť.

Jedna kamarátka sa vydala, druhá čaká dieťa, tretia kupuje dom. Náš skupinový chat, v ktorom sme kedysi riešili, kam pôjdeme v piatok večer, je dnes plný kočíkov, svadobných miest a fotiek kuchynských liniek.

A ja tam sedím a rozmýšľam, či si cez víkend kúpim letenku do Barcelony.

Niekedy mám pocit, že som niečo zmeškala

Na svadbách sa už pravidelne objaví otázka, kedy budeme na rade my. Na rodinných oslavách sa zase niekto nenápadne spýta, či už „neplánujeme bábätko“. Usmejem sa, odpoviem niečo neurčité a zmením tému. Pravda je, že neviem.

Deti mám rada. Dokážem si predstaviť, že raz budem mama. Lenže si rovnako dobre viem predstaviť život, v ktorom ešte roky cestujem, mením prácu, spím v nedeľu do desiatej a nemusím organizovať celý svoj život podľa škôlky.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

A potom sa cítim trochu divne, pretože väčšina mojich kamarátok už túto otázku očividne vyriešila.

Najviac ma desí, že by som sa rozhodla zo strachu

S priateľom sme spolu štyri roky. O svadbe aj deťoch sme sa rozprávali a ani jeden z nás momentálne netlačí na pílu. On tvrdí, že máme čas.

Lenže čím viac ľudí okolo nás posúva život ďalej, tým častejšie si kladiem otázku, či náhodou nestojíme na mieste.

Občas otvorím Instagram a za desať minút vidím zásnuby, tehotenské bruško, prerobený dom a rodinnú fotku z dovolenky. Vtedy ma na chvíľu chytí panika. Mala by som to chcieť aj ja? Mala by som už niečo plánovať?

A presne toho sa bojím najviac.

Že raz poviem áno nie preto, že po svadbe túžim, ale preto, že už sú všetky kamarátky vydaté. Že začnem riešiť dieťa nie preto, že ho naozaj chcem, ale preto, že budem mať pocit, že mi dochádza čas.

Možno nemusím mať odpoveď práve teraz

Čím som staršia, tým viac zisťujem, že tridsiatka nie je žiadna magická hranica, za ktorou už musí byť život hotový.

Možno sa o dva roky zobudím a budem túžiť po rodine. Možno budem chcieť svadbu. A možno nie.

Stále sa učím nezávidieť kamarátkam ich istotu a zároveň nepochybovať o sebe len preto, že ju zatiaľ nemám.

Mám 30 a neviem, či chcem deti, svadbu alebo dom so záhradou.

Ale prvýkrát si začínam pripúšťať, že možno nemusím vedieť všetko hneď.

Zaujal ťa tento príbeh? Prečítaj si aj príbeh naše čitateľky Tiny, nájdeš ho po kliknutí SEM.