Dospávanie cez víkend a spánkový dlh: Čo sa v skutočnosti deje s mozgom?

Si unavená aj napriek tomu, že si si cez víkend dospala spánok, ktorý ti chýbal cez týždeň? Dospávanie počas víkendu nemusí stačiť na to, aby sa tvoj organizmus zotavil z dlhodobého nedostatku spánku.

Vyplýva to z vedeckej štúdie publikovanej v odbornom časopise SLEEP, ktorá skúmala vplyv opakovaného skracovania spánku na pozornosť a kognitívne funkcie.

Výsledky môžu byť pre mnohé prekvapujúce. Podľa štúdie ani dve noci predĺženého víkendového spánku nemusia stačiť na úplné obnovenie schopnosti sústrediť sa. Prečo sa spánkový dlh postupne hromadí a aké následky môže mať na naše zdravie?

Postupné zhoršovanie pozornosti

Chronický nedostatok spánku súvisí s postupným zhoršovaním pozornosti počas jednotlivých dní obmedzeného spánku. Štúdia skúmala účinky šiestich týždňov chronického obmedzovania spánku na rôzne oblasti kognitívnych funkcií u 15 účastníkov, z toho 6 žien.

zdroj: Unsplash/iam_os

Priemerný vek účastníkov bol 38,5 roka. Rozdelení boli v skupinách po štyroch, umiestnení v obmedzenom priestore. Počas pracovných dní mali na spánok vyhradených 5 hodín denne a počas víkendov 8 hodín denne.

Individuálne spánkové a bdelostné režimy sa zaznamenávali pomocou aktigrafie, teda metódy monitorovania pohybu, ktorá pomáha odhaľovať spánok a bdenie. Výkonnosť v oblasti kognitívnych funkcií sa hodnotila vo večerných hodinách pomocou desiatich testov zameraných na rôzne kognitívne oblasti.

V porovnaní so stavom pred experimentom sa pri narastajúcom nedostatku spánku mierne až stredne zhoršovala presnosť pri rôznych kognitívnych úlohách. Konkrétne išlo o zhoršenie priestorovej orientácie a pozornosti, pričom tieto schopnosti sa neobnovili ani po dvoch nociach víkendového zotavovacieho spánku.

Zhoršenie kognitívnych funkcií či pozitívnej nálady

Zhoršili sa kognitívne funkcie (hlavnými kognitívnymi funkciami sú napríklad pamäť, pozornosť, vnímanie, reč či logické uvažovanie) aj ich subjektívne vnímaná pohoda. Zhoršenia sa prejavili aj napriek tomu, že účastníci si príležitostne zdriemli aj počas dňa, hoci to protokol štúdie nepovoľoval.

zdroj: Unsplash/Aida Tavakkoli

Testovanie prebiehalo vo večerných hodinách, keď býva naša bdelosť podľa biologických rytmov vysoká. Účastníci okrem toho mali až do stanoveného času prístup ku kofeínu.

Spánkový dlh však nemal štatisticky významný vplyv na rýchlosť reakcií, priestorové učenie a priestorovú pamäť, pracovnú pamäť, abstrakciu a mentálnu flexibilitu. Rovnako nemal vplyv na rozpoznávanie emócií, abstraktné uvažovanie, rýchlosť spracovania informácií ani rozhodovanie v rizikových situáciách.

Tieto zistenia ukazujú, že dostatok spánku je dôležitý nielen pre naše kognitívne funkcie, ale aj pre naše zdravie a pocit šťastia. Kvalitný spánok pomáha udržiavať dobrú výkonnosť krátkodobo aj dlhodobo, najmä v situáciách, ktoré si vyžadujú vysokú mieru spoľahlivosti.

Spánok je našou dôležitou súčasťou

Dlhší spánok ti určite prospeje viac ako pozretie si ďalších dvoch epizód seriálu o pol noci. Najlepšou prevenciou spánkového dlhu je, samozrejme, dostatočne dlhý a pravidelný spánok. Dospelý človek by mal spať približne 7 až 9 hodín denne.

zdroj: Pexels/Anna Tarazevich

Dôležitú úlohu zohrávajú aj maličkosti, napríklad obmedzenie kofeínu vo večerných hodinách či dodržiavanie stabilného času zaspávania a vstávania.

V dnešnom uponáhľanom svete často zabúdame na dostatočný spánok a odsúvame ho na druhú koľaj. Niekedy však stačí vypnúť mobil, naladiť sa na pokojný večer a dopriať si chvíľu kvalitného oddychu. Aj malé zmeny v našich večerných návykoch môžu priniesť pozitívne výsledky.

Spánok nie je strata času. Je nevyhnutnou súčasťou starostlivosti nielen o naše fyzické, ale aj duševné zdravie.

Zdroj: academic.oup.com