
„Trpím, ale nikomu to nehovorím. Nikto to nepotrebuje vedieť. Neukazuj to, inak zlyháš. Stále ok, stále v pohode, stále na výslní.“ Povedala by si, že tieto slová patria Care Delevigne, jednej z najznámeších modeliek sveta?
Keď sa Cara objavila pred pár rokmi na modelingovej scéne, bolo jej zrazu všade plno. Prvýkrát som ju zaregistrovala v kampani pre Burberry, ktorú fotila s Eddie Redmaynom. Odvtedy sa jej pekná tvár s výrazným obočím objavovala tuším na každej reklamnej fotke, v časopisoch, na prehliadkach, v spotoch. Jej instagramové fotky, na ktorých robí ksichty, vyplazuje jazyk a má na sebe napríklad plyšový overal s uškami boli ako svieži závan do sveta inak vždy dokonalých modeliek. Jej život pôsobil úžasne: partia modeliek, cestovanie po svete, zábava. Preto som jej bláznivé prejavy vnímala ako akúsi formu arogancie, ako výsmech: aha, ako sa mi žije!
Nedávno sa ale ukázalo, že to možno nie je až taká rozprávka. Cara sa otvorene priznala, že trpela depresiou a nízkym obrazom o sebe samej. Zo strany módneho priemyslu vraj cítila obrovský tlak a požiadavky. Snažila sa neustále všetkým vyhovieť. Jej grimasy a obliekanie boli teda akýmsi obranným mechanizmom, podľa jej slov sa cítila hlúpo pri nekonečnom vážnom pózovaní, takže každú chvíľu sa jej žiadalo prelomiť kamennú tvár. Sama seba nevidela ako krásnu. Pozerala som rozhovor s Carou a hercom Rupertom Everretom, kde mi veľmi zaimponovala svojou otvorenosťou.














