„Ale ona nie je ty,“ povedal…

Ale ona nie je ty. To bola posledná veta, ktorú som od neho počula. A ktorú dookola opakoval. So slzami stekajúcimi po tvári a červenými očami. Tak si ho pamätám, keď zatváral dvere na našom byte. Teda na mojom byte. Pretože už viac nie je náš. Je iba môj. Tak ako aj to všetko prázdno, čo po ňom ostalo. To všetko je už len moje. Či chcem alebo nie.

Ale ona nie je ja. A? Čo z toho? Čo to pre mňa znamená? Ona síce nie je mnou, no ale ani ja nie som ňou. Veď tak to má byť. Tak, aký to je teda argument? To bolo naozaj jediné čo mu napadlo, aby ospravedlnil to, čo vyviedol? Aby som sa zľutovala? Aby som mu dala šancu? Vraj o žiadnu inú predtým neprosil… No pre mňa mala byť táto jediná. Pretože ďalšiu šancu si v skutočnosti zaslúži len ten, kto ju nikdy nebude potrebovať…

stocksy.com

Ale ona nie je ty. Pri tej vete mi až zapukalo srdce. Cítila som ako mi do hlavy stúpa tlak. Hučalo mi v nej ako keby všetky moje emócie hrali futbalový zápas. A ja som mala byť rozhodcom… Také krásne vyznanie a prišlo v taký nevhodný čas. A prečo, keď vie, že ona nie je mnou, tak si ma s ňou „pomýlil“? Prečo jej dal možnosť byť nachvíľu mnou? Prečo jej dal to, čo malo byť len moje? To bola vtedy mnou? Veď v tej chvíli bola mnou najmenej ako sa len dalo… Ja by som totiž nikdy nechcela, ani na malú chvíľu, byť náhradou za niekoho iného…

Ale ona nie je ty. Mal na to myslieť. Vtedy, keď s ňou bol. Keď sme sa mu zdali akési podobné. Keď ju bozkával, tak ako zvykol mňa. Keď ju vzal do náručia, objal, pohladkal…Ako mňa… Vtedy keď, keď, keď… Vtedy, keď na mňa nemyslel.

stocksy.com

Ale ona nie je mnou. Tak nech je šťastný s takou, akú si vybral. Síce nie navždy, iba nachvíľu. No ja som rozhodla za nás oboch. Veď ju chcel. Chcel ju mať. Tak nech má to, po čom túžil… Mohol predsa vedieť, že kvôli jednej noci s ňou stratí všetky tie ostatné. So mnou. Že už nič a nikdy nebude také ako predtým. Pretože lásku razom vystriedala túžba. A dôvera či vernosť stratili v momente význam…

A darmo ona nie je mnou. Ani on už nie je takým, za akého som ho mala…