Osud chcel, aby sme sa stretli

Každý deň stretneme mnoho ľudí. Niektorí okolo nás prejdu bez povšimnutia, iných si všimneme a niektorí sa nás dotknú. Nemyslím dotyk ako taký, myslím dotyk srdcom. Sú to ľudia, ktorí sa pri nás zastavia a buď istú chvíľu zostanú alebo budú v našich životoch už navždy. Stretli ste už niekedy človeka, ktorého ste prehliadli pri každej príležitosti, čo bol vo vašej prítomnosti vždy, keď to bolo možné? Človeka, na ktorého keď ste sa pozreli ani ste si neuvedomili, že tam je? Áno, registrovali ste ho, ale nijak inak ste ho nebrali na vedomie? Ja áno..

Ani som si neuvedomovala tvoju prítomnosť a bolo mi jedno, čo si alebo kde si. Až do momentu, kým sme sa nestretli na spoločnej akcií, kde sme sa spolu zabávali, tancovali, smiali. Neviem, či mám pripisovať tento úlet alkoholu alebo to bol len osud, ktorý to takto zariadil. Osud, ktorý zariadil aj to, aby sme išli spolu cestou vo vlaku a sedeli vedľa seba. Možno práve osud chcel, aby sme sa spolu začali rozprávať a aby si sa mi iba tým rozprávaním dostal tak rýchlo pod kožu.

Niektorí ľudia potrebujú telesné spojenie alebo hocičo iné. Mne stačil iba tvoj hlas a slová, ktoré ti vychádzali z úst a na ktorých som sa dokázala výborne zabávať. V ten moment som bola vážne šťastná. V ten moment som zabúdala na všetky zlé veci v mojom živote a moje srdce rozkvitalo ako záhrada.

Vždy, keď sme spolu boli, mala som chuť ťa objímať. No stačilo mi aj to málo čo bolo. Pretože to bolo niečo nepoznané a tak krásne. Bol si niekto, kto bol pre mňa vykupiteľ zo všetkých tmavých dní, pretože stačila čo i len jedna správa a ja som bola zas šťastná. Ani slovami neviem opísať pocity, čo som zažívala, keď som vedela, že prídeš a stretneme sa. Lomcovali vo mne pocity šťastia, nádeje a motýliky v mojom bruchu mali pocit, že explodujú. Nechcela som, aby sa to niekedy skončilo. Bohužiaľ prišiel čas, kedy to muselo skončiť. Neviem, ako a ani doteraz nepoznám vysvetlenie, no nehnevám sa na teba. Síce by som klamala, keby som tvrdila, že som sa zo začiatku nehnevala, no sama som si uvedomila, že si mi nebol príťažou, ale darom v mojom šedom živote a obohatil si ho o záhradu plnú krásnych kvetov.

Klamala by som, ak by som tvrdila, že pomyslenie na tvoje meno a tvoju osobu ma nebolí. Vždy to trošku bude bolieť, no neľutujem ani jednu minútu, pretože to bol najkrajší čas môjho života.

Prajem každému stretnúť osobu, akou bol on, no narozdiel od tej mojej prajem vám, aby pri vás ostala večne, robila vaše životy krajšími a pestovala vo vašom srdci rajskú záhradu.