
Prečo opäť ja? Prečo sa to opäť muselo stať mne? Kde robím chybu? Je chyba vo mne? Prečo to tak musí byť? Prečo to konečne ja raz nemôžem mať jednoduché? Kamarátky sa dajú dokopy s vysneným princom na strednej či na výške a ja? Ja stále musím natrafiť na nejaké komplikácie. Veď už stačilo. Prečo to ony majú také ľahké, také jednoduché? A ja sa stále musím len trápiť ? Je to môj údel? Je mojím údelom to, že sa mám stále do niekoho zahľadieť a on proste len tak odíde?
Neviem.
Viem, že prežívaš to isté, no neviem ti na tieto otázky odpovedať. Myslela som si, že som už dostatočne poučená, dostatočne vyspelá, dostatočne odolná sklamaniam v láske. Omyl. Teraz mám pocit, že nikdy nebudem dostatočne pripravená. Chcela by som niekedy byť. Keby len moji priatelia okolo vedeli koľko je vo mne nezodpovedaných otázok…















