
Spomínam si ako si mi raz povedal, že si mi napísal list, no nechcel si mi za žiadnu cenu povedať kde je alebo čo je jeho obsahom. Keď som sa ho pokúsila prvýkrát nájsť, pristihol si ma a pohádali sme sa. Ty si na mňa kričal aj keď som netušila prečo. Len som chcela poznať obsah toho listu. V jeden večer, keď som prišla do nášho spoločného bytu, všade bola tma. No vo vedľajšej izbe svietila sviečka. Prvotné prekvapenie smerovalo na stolík s fľašou vína. Pod ktorou sa nachádzala úhľadná biela obálka, na ktorej bolo napísané moje meno.
Vedela som, že je to presne tá, ktorú som si chcela prečítať už dávno predtým. Všimla som si pri nej aj napísaný odkaz.
Jeho písmo mi povedalo, že ak sa na to necítim, nemala by som ho začať čítať. Tušila som, že teraz pôjde o niečo naozaj závažné a komplikované a možno aj dosť bolestivé.














