1.)
Pretože všetci jej závidia jej aktívny životný štýl. Odkedy sa pamätám, obaja moji rodičia boli vášnivými športovcami. Medzi ich aktivity patrí hlavne beh, ale aj bicyklovanie a turistika. Majú zavedený systém: behať chodia v stredu, v sobotu a v nedeľu. Je to pre nich jednoducho samozrejmosť , chodia v každej ročnej dobe a v každom počasí. Niekedy sa mamy pýtam, či sa jej to vôbec chce, hlavne ak je vonku pod psa. Odpovie mi: „Jasné, že sa mi niekdy nechce. Ale poviem si, že proste idem. Najťažší krok pre bežca je vždy ten prvý.“ Zúčastňuje sa aj rôznych bežeckých pretekov, najdlhší z nich býva polmaratón. Keď vyhlásim, že také niečo by som v živote nedala, povie: „ Keď si myslíš, že si na konci zo silami, máš v sebe ešte raz toľko energie. Nezameriavaj sa na beh, ale rozmýšľaj si nad svojimi vecami, alebo obdivuj prírodu. Prebehneš to, ani nevieš ako.“ Okrem behu chodieva pravidelne na bicykli, každý deň do práce, čo je asi 20 km denne. To ale neberie ako šport, iba ako spôsob prepravy. Myslím, že takáto konzistentnosť a samozrejmosť pri vykonávaní telesných aktivít by mala byť cieľom každého začínajúceho športovca. Moja mama žije pohybom už tak dlho, že inak si ju ani neviem predstaviť. Obdivujem to u nej práve preto, že v mojich očiach je to protiklad rôznych instagramových fitness guru a motivačných life-coachov, ktorí každý prebehnutý kilometer a zdvihnutú činku dopĺňajú fotkami a citátmi. U nej to beriem ako pravdivé a na sto percent spojené s každodenným životom. Keď sa jej pýtam, prečo si vybrala práve beh, povie: „Beh je spolu s chôdzou pre človeka základným a najprirodzenejším pohybom. Behať môže každý, stačia dobré tenisky.“
Moji rodičia si na stenu v garáži lepia štartové čísla zo všetkých pretekov, ktoré absolvovali.
foto: autorka
2.)
