V dobrých, aj v zlých časoch, je nám partner dokonalým zrkadlom. Neprestajne, deň po dni a absolútne podvedome, odráža emócie, vzorce a postoje, ktoré v sebe nosíme. Je nám najbližším človekom, s ktorým sa spájame na fyzickej aj emocionálnej úrovni. Je to on, ktorý sa dostáva do najhlbších vrstiev našej duše a dotýka sa nás na miestach, na ktoré iní nemajú dosah. Rozoberá naše vnútro kúsok po kúsku a ukazuje nám všetko pekné aj nepekné, čo v sebe nosíme.
Takéto destilovanie našich vnútorných „právd“ ale nemusí byť vždy príjemné a častokrát nás veľmi bolí. Stručne povedané, keď ja budem plná pochybností o sebe samej, keď budem odmietať samú seba, keď sa nebudem rešpektovať a brať vážne, môj partner mi tento pocit okamžite potvrdí a nedá mi nič, čo si najskôr nedám sama. Nič s tým neurobím, zákon je takto daný, energie pracujú, kocky sú hodené, po akcii prichádza reakcia, z inputu vychádza output. Tak to je.
ALE!
