Hovorí sa: „Koľko ľudí, toľko chutí.“ Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Niekto obľubuje piesočnaté pláže a more, niekto vyhľadáva sneh. Tento článok rozhodne nie je mienený ako urážka alebo výsmech, ide len o krátke zhrnutie a moje osobné dojmy. Maturita je predo dvermi, a preto som bola minulý rok s kamarátkou na letnom jazykovom pobyte v Anglicku. Určite mi to pomohlo v tom, že som sa odhodlala viac komunikovať. Predsa len ste na to v cudzej krajine odkázaní. Našla som si veľa nových kamarátov a naučila som sa niečo o kultúre tejto krajiny. Určite neľutujem, že som to vyskúšala.
Diametrálne odlišná doprava
V Anglicku sa jazdí po opačnej strane. Síce je to pekné, že pred väčšinou priechodov pre chodcov máte šípku a nápis, na ktorú stranu sa máte pozerať, pre nás to však bolo zo začiatku extrémne mätúce. Môj prvý veľký ranný problém spočíval v tom, ako vojdeme do autobusu a kde bude mať dvere, veď sa tu jazdí opačne. (Chodí úplne normálne, veď je tam opačne aj volant #logika). Ak je na Slovensku napísané, že doprava odchádza o 10:20, tak odchádza zväčša neskôr. Tam to tak vôbec nebolo. Autobusy vôbec nechodili v čase, ktorý bol napísaný na tabličke. Niekedy išiel o 10 minút skôr, inokedy o 20 minút neskôr a vôbec nikto z toho nebol nervózny. Na začiatku pobytu, keď sme s kamarátkou nepoznali pomery, sme takto zmeškali ráno autobus. Celá trieda sa nám smiala a tlieskali nám, dve Slovenky vo veľkom svete. Musím uznať autobusy to boli parádne, nové a dvojposchodové, veď tam tá doprava aj toľko stála.
zdroj: autorka
