Každá z nás má mobil plný screenshotov: No vedela si, že môžu zhoršovať pamäť?

Máš v mobile stovky či tisíce snímok obrazovky, ku ktorým sa už nikdy nevrátiš? Štúdia publikovaná v auguste 2026 od Springer Nature Link ukázala, že ľudia si obsah zachytený screenshotom pamätali horšie.

K podobným výsledkom dospel aj výskum z roku 2025 z PubMed, zatiaľ čo starší experiment od Sage Journals naznačil, že dôležitú úlohu zohráva aj miera pozornosti. Neznamená to, že screenshoty poškodzujú mozog, no ich automatické vytváranie môže ovplyvniť, ako dôkladne si informáciu uložíš do pamäti.

Pozná to takmer každá z nás. Na sociálnej sieti objavíš zaujímavý recept, termín podujatia, inšpiratívnu myšlienku alebo produkt, ktorý si chceš neskôr kúpiť. Namiesto toho, aby si si informáciu prečítala pozornejšie alebo s ňou ihneď niečo urobila, vytvoríš screenshot. V tej chvíli máš pocit, že je bezpečne uložená.

Problém nastáva, keď sa snímka stratí medzi fotografiami, konverzáciami a desiatkami ďalších záberov. O niekoľko dní si nemusíš pamätať jej obsah ani dôvod, prečo si ju vlastne vytvorila.

Screenshot nie je skutočná spomienka

Vedci hovoria o takzvanom efekte zhoršenia pamäti pri fotografovaní. Výskum z roku 2025 zahŕňal tri experimenty, počas ktorých účastníci pozorovali umelecké diela na počítači alebo telefóne. Niektoré iba sledovali, iné fotografovali alebo zachytávali pomocou screenshotu.

Výsledky ukázali, že účastníci si horšie pamätali obsah, ktorý si uložili prostredníctvom zariadenia. Pri screenshotoch bol tento rozdiel výrazný napriek tomu, že ich vytvorenie bolo jednoduchšie než fotografovanie fotoaparátom.

Vedci pritom upozorňujú, že príčinou nemusí byť iba rozdelená pozornosť. Presný mechanizmus ešte nie je definitívne vysvetlený.

Mozog sa nepokazí ani „nezlenivie“

Tvrdenie, že screenshoty spôsobujú lenivosť mozgu, by bolo príliš zjednodušené. Jedným z možných vysvetlení je kognitívne odľahčenie – informáciu presunieš do externého úložiska, pretože očakávaš, že sa k nej môžeš neskôr vrátiť.

Novšia štúdia však naznačila, že samotné kognitívne odľahčenie nedokáže vysvetliť všetky výsledky. Autori pracujú aj s možnosťou, že vytvorenie screenshotu môže automaticky znížiť mieru pozornosti, ktorú obsahu venuješ. Mozog akoby dostal signál, že informáciu už nemusí podrobnejšie spracovať, pretože ju uchová telefón.

zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

Neplatí to však pri každom použití mobilu rovnako. Starší experiment ukázal, že ľudia si celé fotografované predmety pamätali horšie. Keď sa však pri fotografovaní cielene sústredili na konkrétny detail, negatívny efekt sa neprejavil. Rozhodujúce teda môže byť aj to, koľko pozornosti informácii venuješ.

Digitálny archív musíš používať

Screenshot môže byť užitočný, keď si uložíš cestovný lístok, potvrdenie rezervácie, postup alebo informáciu, ktorú budeš naozaj potrebovať. Samotné stlačenie tlačidiel však nestačí. Pamäťová pomôcka funguje predovšetkým vtedy, keď sa k nej dokážeš vrátiť a uložený obsah si znovu prezrieš.

Ak máš všetky screenshoty v jednom neprehľadnom priečinku, vyhľadávanie dôležitej informácie môže byť náročnejšie než jej opätovné nájdenie na internete. Digitálny neporiadok navyše vytvára falošný pocit, že máš všetko odložené, hoci nevieš, kde to hľadať.

Samotné screenshoty však nevysvetľujú každé zabúdanie ani zdravotnú ťažkosť. Ak sa napríklad pravidelne budíš s bolesťou hlavy, jej možné príčiny treba posudzovať samostatne. TU sa dozvieš, ako.

zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

Ako si ukladať informácie rozumnejšie?

Pred vytvorením ďalšieho screenshotu sa opýtaj, čo s ním plánuješ urobiť. Ak ide o termín, rovno ho zapíš do kalendára. Recept môžeš uložiť medzi záložky a adresu či zoznam presunúť do poznámok.

Ak screenshot skutočne potrebuješ, ulož ho do pomenovaného albumu, pridaj si k nemu krátku poznámku alebo si nastav pripomienku. Raz týždenne galériu prejdi a vymaž snímky, ktoré už nemajú význam.

Cieľom nie je prestať používať screenshoty. Namiesto bezmyšlienkovitého zachytávania každej maličkosti z nich vytvor vedomý a prehľadný nástroj. Keď sa pri informácii na chvíľu zastavíš, spracuješ ju a vieš, prečo si ju ukladáš, zvyšuješ šancu, že ti skutočne poslúži.

Zdroj: Springer Nature Link, PubMed, Sage Journals