Zákazy a príkazy ako cesta do pekla: Prečo tvoj krik a tresty u detí nefungujú?

Prečo tresty často nefungujú tak, ako si rodičia predstavujú? Podľa štúdie zverejnenej na PubMed až 80 % rodičov siaha po trestoch, no tie môžu u detí vyvolávať skôr strach, vzdor alebo narušenie dôvery, než skutočnú zodpovednosť. Existuje však lepší spôsob – prirodzené dôsledky.

Ako rodičia často riešime situácie, keď dieťa niečo pokazí. Siahneme po treste, výčitkách alebo „poriadnom“ napomenutí. Podľa psychologičky Mgr. Viery Škopovej z online poradne MOJRA.sk však takéto prístupy nemusia prinášať želané výsledky a môžu dokonca dlhodobo poškodzovať vzťah s dieťaťom.

Mnohé mamy a oteckovia veria, že trest je najlepší spôsob, ako dieťa naučiť zodpovednosti. Opak je však často pravdou. Namiesto pochopenia svojho konania sa dieťa učí hlavne tomu, ako sa vyhnúť trestu – či už klamstvom, zatajením alebo vzdorom.

Rozdiel medzi trestom a prirodzeným dôsledkom je pritom obrovský. Kým trest je vedomý zásah rodiča, ktorý často vyvoláva strach, prirodzený dôsledok umožňuje dieťaťu zažiť, čo jeho správanie spôsobilo. Práve vďaka tomu sa učí zodpovednosti prirodzene a bez pocitu nespravodlivosti.

zdroj: Pexels/Arina Krasnikova

Ak ťa zaujíma, ako rozoznať bežné detské správanie od vážnejšieho problému a kedy už prísna výchova môže viesť k častejšiemu klamaniu, určite si prečítaj TOTO. Psychologička totiž opísala dôležité signály aj praktické rady, ako pristupovať k výchove inak.

Aký je rozdiel medzi trestom a prirodzeným dôsledkom?

Prirodzený dôsledok vo výchove podľa slov psychologičky vzniká bez toho, aby rodič musel priamo zasahovať. Nejde o situáciu, kde napomína, kričí či udeľuje trest, ale skôr o to, že zostáva v úzadí a sleduje, čo sa deje.

Dieťa si napríklad zabudne desiatu, pitie alebo školské pomôcky a následne samo zažije následky svojho konania – pocíti hlad, smäd alebo nepohodlie. Práve vďaka tomu si prirodzene uvedomí spojenie medzi svojím správaním a tým, čo z neho vyplýva.

zdroj: Freepik/bearfotos

„Niekedy môže nastať situácia, že dieťa niečo rozleje alebo zašpiní. V takom prípade môže rodič s dieťaťom vytvoriť dohodu. Keďže spôsobilo škodu, je prirodzené, že sa podieľa aj na jej odstránení. Takýto prístup vedie dieťa k zodpovednosti a učí ho niesť následky svojich činov bez pocitu nespravodlivosti,“ hovorí odborníčka.

„Je pochopiteľné, že rodičia musia občas svojmu dieťaťu niečo prikázať, zakázať a vyžadovať od neho aj to, čo sa mu nepáči. Ak však pravidlá nie sú vysvetlené alebo sú vynucované príliš autoritatívne, môže u dieťaťa vzniknúť pocit odporu a potreba bojovať proti nim,“ pokračuje.

„Trest je naopak vedomý zásah rodiča, ktorý má často formu vyhrážky alebo priameho potrestania. Môže sa stať, že dieťa svoje správanie navonok zmení, no táto zmena nebýva založená na pochopení,“ dodáva.

zdroj: ChatGPT

Správanie dieťaťa tak často neurčuje samotný trest, ale skôr obava z jeho následkov. Takýto prístup môže postupne narúšať dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň nepodporuje vznik skutočnej vnútornej motivácie konať zodpovedne.

Prečo tresty často nefungujú tak, ako si rodičia predstavujú?