Si príliš prísna matka? Ak okamžite nezmeníš túto vec, dieťa ti bude klamať až do dospelosti

Prečo deti klamú rodičom? Podľa štúdie zverejnenej na webe PubMed až 96 % teenagerov priznáva, že svojim rodičom klamalo. Psychologička Mgr. Katarína Podobová z online poradne MOJRA.sk vysvetľuje, čo za tým stojí a ako môžu rodičia zareagovať, aby namiesto strachu a hanby budovali v dieťati dôveru a úprimnosť.

Keď prichytíme dieťa pri klamstve, naša reakcia v tej chvíli môže mať oveľa väčší vplyv, než si mnohí rodičia uvedomujú. Namiesto okamžitého trestu alebo vyšetrovania je dôležité zastaviť sa a zamyslieť sa, čo presne tým dieťa rieši. Naša odpoveď totiž rozhoduje o tom, či sa v budúcnosti bude cítiť bezpečne povedať pravdu, alebo radšej siahne po klamstve.

Mnohé mamy a otcovia veria, že prísny trest, vyhrážanie sa alebo „poriadny výsluch“ dieťa raz a navždy naučí hovoriť pravdu. Opak je však často pravdou. Takýto prístup v dieťati vyvoláva strach a hanbu, kvôli čomu sa klamanie nestratí, ale naopak sa stane rafinovanejším. Dieťa sa nenaučí byť úprimné, ale naučí sa lepšie klamať, aby sa trestu vyhlo.

Ak ťa zaujíma, kde je ešte hranica bežného detského klamania a kedy už ide o niečo vážnejšie, určite si prečítaj TOTO. Dozvieš sa, aké signály by mali rodičia sledovať, ako rozlíšiť nevinné detské výmysly od opakovaného a cieleného klamania, a v akých prípadoch už je vhodné vyhľadať pomoc.

Ako by mali rodičia reagovať, keď dieťa prichytia pri klamstve?

Psychologička Mgr. Katarína Podobová radí vyhnúť sa trestom, „výsluchom“ zosmiešňovaniu alebo nálepkovaniu (napríklad: si klamár). Takéto reakcie v dieťati podľa jej slov vyvolávajú strach a hanbu, ktoré často vedú k ďalšiemu klamaniu.

„Účinnejšie je zachovať pokoj a nesústrediť sa iba na samotnú lož, ale aj na jej príčinu, napríklad otvorenou výzvou: ,Skús mi povedať, čo sa naozaj stalo.‘ Dávame tak šancu a priestor dieťaťu, aby mohlo povedať pravdu. Zároveň je užitočné pomenovať emócie, ktoré mohli ku klamstvu viesť. Napríklad: Možno si sa bál, že sa nahnevám,“ dodáva odborníčka.

zdroj: Freepik/gpointstudio

„Takýto prístup znižuje napätie a podporuje úprimnosť. Pri menších deťoch môže skôr než trest a nálepky, pomôcť vysvetlenie dôsledkov klamstva – bez zastrašovania a moralizovania,“ pokračuje.

„Cieľom by totiž nemalo byť prinútiť dieťa priznať sa, ale skôr vytvoriť podmienky v ktorých sa oplatí hovoriť pravdu. Môže to vyzerať napríklad tak, že je rodič predvídateľný a konzistentný vo svojich reakciách,“ dodáva.

„Ak dieťa opakovane zažíva, že po pravde neprichádza krik, trest ani odmietnutie, môže sa cítiť dosť bezpečne na to, aby nemalo potrebu klamať,“ hovorí Mgr. Katarína Podobová.

zdroj: Freepik/drobotdean

Môže príliš prísna výchova podporovať klamstvo u detí?

Hoci si to mnohé mamy nemyslia, práve príliš prísna a kontrolujúca výchova často podporuje klamanie u detí. Keď dieťa cíti, že za každú chybu príde tvrdý trest, že nesmie zlyhať alebo že rodičia od neho očakávajú dokonalosť, radšej si vymyslí príbeh, než by riskovalo sklamanie alebo trest. Klamstvo sa tak stáva akýmsi ochranným mechanizmom.