
Každý si zaslúži druhú šancu, tak sa to aspoň hovorí. Ale priznajme si, že v živote nedáme len druhú šancu. Dávame ich nespočetne veľa, desať, tridsať, sto.. Dávame ich toľko, že ich nemožno spočítať. Toľko, že ich občas nemožno ani zaregistrovať. A každou novou šancou, nedostávame okrem sľubov, o tom aké super to bude nič. A presne toto bol náš prípad. Tých šancí, ktoré som ti za ten čas venovala, bolo neopísateľne veľa. A či to za to stalo? Ani náhodou.
zdroj: unsplash.com
Nikdy to nič zmenilo. Ale túžba, byť s tebou bola silnejšia. Tak som proste len zatla zuby a snažila sa vydržať. Však predsa na ničom inom, ako na tom, byť s tebou, nezáleží. Fungovalo to tak roky, mesiace, dní. Až do jedného dňa. Už som mala toho všetkého dosť. Klamstiev, výhovoriek, tvojho detinského správania, nevyzretosti a povedala som si, JA KONČÍM! A slovami sa nedá opísať, aký bol tento moment pre mňa oslobodzujúci. Pocit slobody, ale zároveň zlomenia, ktorý vo mne nastal bol neskutočný.













