Vzťah s tebou je jeden kolotoč, ktorý mi prináša strach, ale aj radosť

A aj keď sme chceli byť jeden pre druhého všetkým, nestalo sa tak, a nakoniec sme ostali len spomienkami, ktoré v nás vždy vyvolajú vlnu horkosti, ale aj vlnu horúčavy.

Nechceli sme nechať jeden druhého odísť, vždy sme sa k sebe po istom čase vrátili. Dokázali sme kvôli chvíľke pobláznenia ublížiť iným a to bolo najhoršie. Nevadilo mi, že som mala vždy zlomené srdce a stále čakala na moment, kedy odídeš, ale bolel ma pohľad na toho druhého, ktorý pre mňa robil mnoho a ja som mu nedokázala dať toľko lásky ako tebe, i keď sme boli obaja toxický.

Ubližovali sme im. Všetkým. Všetci vraveli, že to nemá zmysel, no nechceli sme to nechať tak, a ťahali sme to príliš dlho. Snažili sme sa tu byť jeden pre druhého a vytvárať krajšie dni. Chvíľu to aj trvalo, no v kútiku som vždy premýšľala, ako dlho to ešte potrvá. Ako dlho to naše spoločné šťastie ešte potrvá, pretože nebolo správne.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu)

Vždy mi ublížil. Vždy odišiel, aj keď vravel, že nikdy neodišiel a nikdy nikomu nechcel ublížiť, no stalo sa to znova a ja som ostala sklamaná, ale nie prekvapená. Stáva sa to neustále. Neustále rovnaký kolotoč, z ktorého neviem vystúpiť. Stále však sedíš o pár sedadiel ďalej. Máš nadhľad a vieš, kedy môžeš odísť a kedy nie. Len ty vieš, kedy sa úplne nezblázniť a možno si zbláznený až príliš. A tak ostávame stále v rovnakom kolotoči, ktorý mi prináša strach, ale aj radosť.

Možno by sme to mali nechať tak. Odísť a už sa nikdy nevidieť. Mali by sme myslieť na to, že to zjavne nefunguje. Mali by sme tu byť hlavne sami pre seba a netúlať sa po nociach v myšlienkach, čo mohlo byť inak, pretože sme to nikdy nedokázali urobiť inak, ani po toľkom čase.