Prečo sa Slovenky hanbia chodiť do fitka? Dôvod nie je len ich postava

Do fitka prídeš cvičiť, no namiesto sústredenia na tréning riešiš, či sa na teba niekto pozerá, či cvik robíš správne alebo ako vyzeráš v legínach. Pocit, že si vo fitku neustále na očiach, pritom nezažívajú iba začiatočníčky.

Štúdia publikovaná na webe PLOS One skúmala skúsenosti 279 žien a poukázala na hodnotenie vzhľadu, výkonu, neželanú pozornosť aj pocit, že si ženy musia v priestore posilňovne svoje miesto obhájiť. Podobné skúsenosti nám opísali aj Slovenky, pričom mená našich respondentiek sme pre zachovanie anonymity v článku zmenili.

Mám pocit, že ostatní sledujú hlavne moju postavu

Lucia začala chodiť do fitka len nedávno a najväčší problém pre ňu nepredstavujú samotné cviky. Oveľa viac premýšľa nad tým, ako pri nich vyzerá. Najhoršie je to podľa nej v priestoroch, kde cvičí viac ľudí naraz. Namiesto sústredenia na vlastné telo má niekedy pocit, že sleduje sama seba očami ostatných.

„Keď robím napríklad drepy alebo cviky na zadok, mám pocit, že sa pozerajú všetci. V hlave riešim, či mi niečo nepresvitá cez legíny, či nemám veľké brucho alebo či nevyzerám smiešne. Možno si ma pritom nikto ani nevšíma, ale ten pocit tam jednoducho mám,“ priznala.

Práve podobné obavy zachytila aj štúdia. Ženy opisovali tlak na vzhľad aj pocit, že ich telo je v prostredí fitka predmetom hodnotenia. Takéto sebapozorovanie môže odvádzať pozornosť od dôvodu, pre ktorý do fitka prišli, od samotného pohybu.

Čo ak všetci vidia, že cvik robím zle?

Pre Michaelu nie je najväčším problémom postava, ale technika. Pred návštevou fitka si niekedy pozrie videá jednotlivých cvikov, aby mala istotu, že vie, čo má robiť. Napriek tomu má pri novom stroji nepríjemný pocit. Najviac ju znervózňuje predstava, že niekto skúsený okamžite uvidí každú jej chybu.

„Najhoršie je pre mňa skúsiť nový stroj. Stojím pri ňom a rozmýšľam, ako sa nastavuje, a v tej chvíli mám pocit, že všetci presne vidia, že netuším, čo robím. Niekedy radšej odídem a dám si cvik, ktorý poznám,“ povedala.

Výskumníčky upozorňujú aj na to, že fitko môže byť pre ženy prostredím, kde sa necítia hodnotené iba podľa vzhľadu, ale aj podľa výkonu a schopností. Najmä pri činkách či technickejších cvikoch môže neistota viesť k tomu, že sa žena určitým častiam fitka začne vyhýbať. Nie preto, že by cvičiť nechcela, ale preto, že nechce pôsobiť neskúsene.

zdroj: Pexels / KoolShooters

„Mám pocit, že tam jednoducho nepatrím“

Lenka cvičí nepravidelne a práve to jej sebavedomiu príliš nepomáha. Keď vojde do fitka a vidí ľudí s vypracovanými postavami, automaticky začne porovnávať ich telo so svojím. Aj keď si uvedomuje, že každý niekde začínal, pocit nedostatočnosti sa jej zbavuje ťažko. Najmä rušnejšie fitko v nej dokáže vyvolať dojem, že je tam jediná, ktorá nie je vo forme.

„Keď vidím ženy, ktoré presne vedia, čo cvičia, majú krásnu postavu a vyzerajú sebavedomo, okamžite si pripadám ako votrelec. Hovorím si, že najskôr by som mala schudnúť alebo sa dostať do formy a až potom začať chodiť do fitka. Viem, že to nedáva logiku, pretože práve preto tam idem, ale ten pocit mám,“ vysvetlila.

Práve toto je jeden z paradoxov fitness prostredia. Miesto určené na zlepšovanie kondície môže v človeku vyvolať pocit, že najskôr musí byť dostatočne fit, aby doň vôbec zapadol. Štúdia pritom zachytila opakujúci sa pocit, že ženy nie sú dostatočne silné, štíhle, skúsené alebo športovo založené.

Nie každej žene však fitko sebavedomie berie

Úplne inú skúsenosť má Katarína, ktorá pravidelne cvičí približne dva roky. Priznáva, že prvé mesiace mala podobné obavy, dnes však ľudí okolo seba takmer nevníma. Postupne zistila, že väčšina návštevníkov rieši predovšetkým svoj vlastný tréning. Fitko sa pre ňu z miesta neistoty zmenilo na priestor, kde si sebavedomie buduje.

„Na začiatku som mala pocit, že každý sleduje, koľko mám na činke a ako vyzerám. Dnes prídem, dám si slúchadlá a absolútne ma nezaujíma, kto je vedľa mňa. Najväčší rozdiel je, že už nesledujem iba to, ako moje telo vyzerá, ale čo všetko dokáže,“ povedala.

Aj toto sa objavilo vo výsledkoch výskumu. Niektoré ženy opisovali posilňovňu ako miesto, kde získali väčšiu sebadôveru a naučili sa sústrediť viac na silu či schopnosti tela než iba na jeho vzhľad. Pocit istoty pritom často rástol spolu so skúsenosťami.

Fitko by nemalo byť skúškou sebavedomia

Ak máš podobné pocity, nemusí to znamenať, že do fitka nepatríš. Prvý tréning s kamarátkou, trénerkou alebo návšteva v pokojnejšom čase môže pomôcť prekonať úvodnú neistotu. Postupne sa z neznámych strojov stanú obyčajné pomôcky a z priestoru plného cudzích ľudí miesto, kde riešiš predovšetkým samu seba.

Zároveň však nemožno celú zodpovednosť presunúť na ženy a povedať im, aby si jednoducho zvykli na nepríjemné pohľady či komentáre. Fitko by malo byť priestorom, kde môže žena cvičiť bez pocitu, že musí najskôr vyzerať dostatočne dobre, byť dostatočne skúsená alebo dokazovať, že tam patrí.

Zdroj: PLOS One, anonymné čitateľky exkluzívne pre Odzadu.sk