
Niekedy je môj život jeden obrovský chaos, ktorý nemá konca. Trvá aj niekoľko dní a ja na jeho konci už ani neviem čia som.
No tieto dni ešte nie sú to najťažšie, čo ma posledné týždne sprevádza. Neviem, akým správnym slovom by som svoje pocity špecifikovala či nazvala. Priznávam, každý z nás má právo na „opustenie sa“, no to moje vyzerá inak. A hlavne, nie je to len pre banálne veci dnešného sveta.
Hnevajú ma ľudia, názory či princípy. S pointou a príčinou.
Nie som si istá či to, čo cítim, by som charakterizovala ako úzkosť. No občas sa čudujem, ako to so sebou môžem vydržať. Aj keď, na druhú stranu nemôžem za všetko, čo sa okolo mňa udeje.
No hlavný dôvod toho, prečo ti o tom takto píšem je ten, že ak sa aj náhodou ocitneš v takejto situácií, mala by si vedieť niekoľko vecí.














