Photo by Pietra Schwarzler on Unsplash

Priznávam, od začiatku som vedela, že si on jednoducho zaslúži málo. Len mám tendenciu vidieť v ľuďoch to dobré a to aj vtedy, keď v nich nič dobré nie je. A on nebol výnimkou.

Nikdy som nebola ten pravý typ na vzťahy. Naozaj. Preto, keď mi posledný vzťah nevyšiel, rozhodla som sa viackrát do vzťahu nevstupovať. Najlepšie na tom bolo, že v ten večer, keď som išla do klubu „liečiť“ svoje zlomené srdce, som spoznala jeho. Z okolia som o ňom už čo-to vedela, preto to bola pre mňa výzva. Skúsiť to s ním. Nezáväzne, tak, ako to on robí celé roky. Však ide predsa len o flirt, nie?

Opak bol pravdou

Neviem dodnes čím to bolo, ale od prvého momentu medzi nami bola silná iskra. Rozumeli sme si. Neustále sme sa rozprávali a ešte dlhšie smiali. Začali sme sa stretávať takmer neustále. Zrazu som mala zvláštny pocit, keď som ho nevidela dlhšie ako dva dni. Pocit, že mi je za ním smutno a chýba mi.

A o to viac, som si začala všímať jeho správanie voči mne. Telefonáty, množstvo správ, ráno, počas práce, večer, neskoro v noci. Pozvania hocikam, len nech je dôvod vidieť sa. Nenápadne dotyky a silné objatia, ktoré nemali konca. A tie bozky, ktoré sme zvaľovali po víkendoch na prítomnosť alkoholu.

Jeho úsmevy, nenápadne pohľady a žiarlivostné scény či prejavy, ak som pozornosť venovala inému mužovi. Narážky od jeho kamarátov, kedy sa konečne posunieme ďalej, komplimenty od cudzích ľudí na ulici, o tom, aký pekný pár by z nás bol. To všetko ma prinútilo prehodnocovať svoje rozhodnutie byť single.

Naozaj nikdy som nepatrila k tým ženám, ktoré bez problému ukazovali svoje city. Nech som si nimi bola istá akokoľvek, nech som bola zaľúbená akokoľvek, nedávala som to najavo. Vždy zo mňa išiel viac chlad, ako láska. A to bol ten problém. Ale pri ňom som sa naučila fungovať. Dávať to najavo, robiť všetky tie veci a maličkosti, ktoré od toho patria, a hoci ostatným prídu úplne normálne a prirodzené, mne vždy robili problém. Začala som na sebe pracovať len preto, aby som bola tou najlepšou možnou verziou seba, pre neho.

Starala som sa o neho, strachovala sa, ak sa náhodou neozval a utekala za ním vždy, keď sa ozval. Nosila mu darčeky z výletov, varila mu do roboty obedy a snažila sa jeho provokačné poznámky o ideálnych ženách plniť na 120 percent. Bola som neskutočne zamilovaná a niekde vo vnútri som si hovorila, prečo som radšej všetky tieto detaily neinvestovala do vzťahu predtým, že by to určite malo väčší vyznám. Že ten chlap predtým robil jednoducho viac a nemala som potrebu o jeho láske ku mne pochybovať. Lebo po celý čas, keď som sa snažila láske k nemu brániť, bol neodbytný.

Stále sa domáhal pozornosti, bol tu stále a neustále nalepený pri mne, akoby ma kontroloval. A zrazu, keď som snahu a lásku preukázala ja, bolo tu jeho čím ďalej, tým menej.

Vtedy som dospela k záveru, že je možno aj správne nájsť nesprávnych mužov. Pretože z nás urobia skutočné ženy. A pripravia nás pre tých pravých. Aj keď budeme cítiť bolesť nejaký čas. Jediné, čo mi je skutočne ľúto, nie je fakt, že som tak priveľa lásky a snahy investovala do nesprávneho muža, to nevadí, aspoň som to skúsila, ale to, že toho pravého som ani z polovice nezahrnula toľkou láskou, ako jeho.

Ale drahý muž, ja ti zo srdca ďakujem, že si ma naučil to, čo nikto predtým. Dávať lásku a city najavo. A ďakujem hlavne za to, že si mi dokázal otvoriť oči a uvedomiť si, čo vo vzťahu a v živote nechcem. A že sa netreba uspokojovať s málom. Takým málom, akým si pre mňa bol ty.

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle