Bol krásny slnečný deň (teda, bolo ich viac) a tvoja duša našla tú moju. Leto. Všetko sa zdalo byť také jednoduché a príliš krehké. Ver mi, naozaj to bolo tak krehké, že s prvým dažďom, prišiel prvý problém.
Všetko to začalo pri západe slnka, keď sme hľadali maličkosti na lúke plnej kvetov. Farby a vône. Bolo to ako v rozprávke a naozaj som sa chvíľu cítila ako tvoja princezná. Mala som pocit, že spolu dokážeme všetko. Boli to jednoduché chvíle, no boli plné nádeje, lásky. V poslednom čase však premýšľam, či to pre teba naozaj nebola len nádej a pre mňa vylievanie lásky za niečo, čo nemá zmysel.
Nevidel si v tom zmysel. Vraj všetko pekné končí a naše pohľady sa viac nestretnú. Zrazu zapadlo slnko a pocítila som ten chlad, ktorý mi opantal srdce. Mala som pocit, akoby mi niekto vzal nádej a všetko dobro, ktoré som v sebe mala. Leto plné bozkov, západov slnka, prebdených nocí, sa zrazu zmenilo na chladné rána plné samoty a výčitiek. Verila som, že mám šancu na lásku. Naozaj som sa cítila ako princezná.
