Neboj sa nechať svoje srdce otvorené

Popravde, nevyznám sa v sebe.

Určite sa to niekedy stalo každej z nás. Ľudským tvorom, ktorým bolo prirodzene dané, aby milovali a boli milovaní. A nie len to. Svoje srdce máme od toho, aby sme ľúbili, ale boli aj sklamaní.

Nerozumela som tomu. Prečo by sme si mali ubližovať? Veď predsa, keď niekoho miluješ, cítiš len lásku, šťastie, túžbu. Ach, kiežby to tak bolo.

freepik.com

Vždy som si želala mať pri sebe človeka, ktorý by ma miloval. Nič viac. Len miloval. Nedávalo mi logiku, ako môže niekto niekomu ublížiť svojou láskou. Teda až dovtedy, dokým som to nezažila.

Ľudské vzťahy sú čudné. Žijete spolu, milujete sa, snívate spolu, plánujete, zažívate krásne chvíle, občasné hádky, ktoré vaša láska prekonala. A zrazu, zo dňa na deň to zmizne. Vtedy som sa pýtala sama seba. Prečo? Nemilovala som snáď dostatočne? Nezaslúžila som si ho? A čo karma? Vracia mi to?

Som človek, ktorý keď sa zaľúbi, miluje naplno. A možno to bola chyba. Možno som niekedy zbytočne tlačila na pílu. Bojovala som sama so sebou. Jedna časť milovala a chcela bojovať a tá druhá naopak. Raz v noci, keď som od zúfalosti plakala, mi to celé došlo. Vždy som mala potrebu robiť všetko pre to, aby bol on šťastný. A to som robila aj vtedy, aj keď iným spôsobom. Hoci to malo znamenať, aby bol šťastný bezo mňa, urobila som to. Aj keď som sa trápila. Moje srdce bolo zlomené, ale urobila som to. Nechala som ho žiť bezo mňa. Pretože aj to znamenalo, že milujem.

pexels.com

Samozrejme, že som to často nezvládala. Niekedy som vyhľadávala jeho spoločnosť. A keď som videla, že je šťastný došlo mi, že to bolo správne rozhodnutie. Časom som sa s tým naučila žiť.

Nedávno mi niekto špeciálny povedal: „Otvor svoje srdce. Neboj sa.“ Ja som sa len usmiala a so slzami odpovedala: „Ja som ho nikdy nezatvorila.“ Srdce má poznať všetky pocity. Lásku, sklamanie, bolesť, žiaľ. Má mať možnosť ľúbiť, možnosť bojovať.  Pretože, ako inak by sme vedeli, že sme vôbec živí? Síce chodíme po svete s úsmevom, avšak naše srdce, naša duša, je mŕtva.

unsplash.com

Dostala som rôzne komplimenty. Aká som silná, ako to super zvládam, aká som konečne šťastná. Nebolo to celkom tak. Silná som bola len preto, lebo som pochopila, ako bolo myslené milovať. Nie je to vždy len o tej krásnej, úprimnej láske. Milovať znamená dať tomu druhému možnosť žiť šťastný život, aj keď bez nás.

Nevyznám sa v sebe, pretože toto nebol druh lásky, na ktorý som bola zvyknutá. Ale asi to tak všetko malo byť. Všade sa píše: miluj tak, aby ťa to nebolelo. Lenže, keď človek miluje, rozchod ho bude vždy bolieť.

Týmto, moja drahá kamarátka, chcem len povedať, že je v poriadku, ak ťa váš rozchod bolí. Možno si myslíš, že už nikdy nebudeš vedieť tak ľúbiť. Ale áno, budeš..Pretože aj tá bolesť je druh lásky. Môžeš mi veriť, že raz to pominie a ty pochopíš, čo naozaj znamená milovať. Presne tak, ako som to pochopila ja.

Nakoniec tie poviem len toľko, že sa neboj nechať svoje srdce otvorené. Nezavri ho. Budeš v poriadku drahá. A budeš šťastná. To mi môžeš veriť.