Zvláštne… Myslela som si, že naše priateľstvo vydrží navždy, že s ním premôžeme celý svet. A aj napriek tomu, že stále trvá, nadobúdam dojem, že premáha iba mňa.
Vysmievali sme sa ľuďom, ktorí neverili na priateľstvo medzi chlapcom a dievčaťom. Roky sme im dokazovali opak, i keď nás delila diaľka. Ja som však žila pre momenty, kedy som s tebou bola osobne, kedy sme sa objímali a kedy sme sa smiali tak hlasito a dlho, až nás boleli celé telá.
Priznávam, možno v našom vzťahu nevládli vždy iba čisté priateľské city. Možno som bola do teba v istej dobe i zamilovaná. A rovnako tak viem, že ani tebe som nebola ukradnutá. Po rokoch sa za maskou najlepšieho priateľstva začali tvoriť aj iné city, ktoré sme však zahodili do smetného koša v bode zlomu. V bode, kedy som sa začala samej seba pýtať, či ma máš ešte rád a či naše priateľstvo je vlastne stále priateľstvom.
Poviem ti na rovinu, nie som silná osobnosť. Áno, tvárim sa flegmaticky a hovorím si, že to bude fajn, ale v momente, ako si sadnem na posteľ a z očí začne tiecť potok sĺz… Fakt nie som silná.
