List pre muža, ktorému som nikdy nepovedala „milujem ťa“

Milujem ťa, ale uvedomila som si to príliš neskoro, ty si sa za tých pár týždňov pohol ďalej…

Vždy mi trvalo dlhšiu dobu, kým som svoje srdce otvorila novým ľudom, jazvy ktoré z minulosti ostali až príliš hrubé mi to nechceli dovoliť. No ty si aj tak bojoval, tri dlhé mesiace si stál pri mne, aj keď som ťa stále po chvíľke od seba odohnala, aj tak si sa vrátil. Až do teraz. Tvoj pohár trpezlivosti a trápenia pretiekol.

Možno keby bol o pár mililitrov hlbší, všetko by bolo inak. Moje srdce začalo znova biť, a kričať za tvojou láskou. Keď som bola pripravená prísť za tebou, padnúť ti k nohám a povedať všetko čoho som do vtedy nebola schopná, ty si ma prebehol. Predtým ako som čokoľvek stihla povedať. S rukou v ruke si mi predstavil svoju novú priateľku. Moju kamarátku, kamarátku ktorá sa celé tri mesiace pozerala, ako ti robím peklo zo života, ktorá tam ticho stála a nechápala mojim slovám. Kamarátku, ktorá možno so štipkou nádeje dúfala že raz niekoho ako si ty nájde.

zdroj: unsplash.com

Nevyslovená a zlomená som utiekla. Útek bol v tej chvíli pre mňa jediná možnosť. Necítila som hnev, ani vinu voči vám. Cítila som iba prázdnotu, prázdnotu ktorá ma celú pohltila. Všetko mi to pripadalo ako zlý sen, z ktorého sa ráno prebudím. No nestalo sa. To svetlo, ktoré si mi priniesol opäť do života zmizlo, ostala tma a ja nič nevidím. Bolí ma každý jeden nádych. Moje telo so mnou odmieta spolupracovať. A najhoršie na tom celom je, že za tú neskutočnú bolesť si môžem iba ja. Pýtam sa koľko? Dva týždne? Týždeň? Možno len tých par dní, ktoré som premrhala čakaním na osobný kontakt by prepísali celý náš príbeh.

Večer pred tým osudným, v podnapitom stave som sa odvážila ti povedať čo cítim a vytočila tvoje číslo, no nedvíhal si. Keď si za pár minúť zavolal, opäť som bola zbabelá. Zbabelá ako celé tri dlhé a najkrajšie mesiace v mojom živote. A som zbabelá aj práve teraz, som zbabelá ti poslať tento list. Pretože žiarlim. Žiarlim na jej ruky, ktoré sa dotýkajú tvojej kože, na jej ústa, ktoré bozkávajú tvoje pery, žiarlim na noci, ktoré objímaš ju miesto mňa. Žiarlim na lásku, ktorá bola pri mne, ale odišla k človeku, ktorý ju bude prijímať a vracať skôr ako som toho bola schopná ja. Ja sa topím. Tvoja láska mi pretiekla pomedzi jazvy, a čakám kým tá bolesť prejde a čo i len nádych nebude tak bolestivý. Ale v Srdci, ktoré mi stále potíšku bije ti prajem len to najlepšie čo celý svet môže dať. Ja som už len tá, ktorá ti nikdy nepovedala, MILUJEM ŤA.