„Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá.“ André Maurois
Z názvu článku ťa už iste napadlo, o čom asi bude. Presne tak, tento článok bude venovaný knihám. Keďže si sa rozhodla kliknúť naň, predpokladám, že si jedna z tých, ktorým knihy prinášajú pocit blaha a šťastia.
Knihy sú vec, ktorú nemá v láske veľa ľudí, najmä tam patrí mnoho študentov. No na druhú stranu, je kopa študentov, ktorí priam milujú knihy a svoj život si bez čítania nevedia už ani predstaviť. Do tejto skupiny „milujúcich“ patrím aj ja. Prečítať si dobrú knihu, je ako nájsť šťastie na každom rohu. Podľa mňa, neexistuje nič lepšie, ako keď sa pustíš do čítania, vžiješ sa do príbehu hlavných hrdinov a prežívaš to celé s nimi. Odtrhneš sa od reality a aspoň na nejakých pár hodín, žiješ vo svete fantázie.
„Knihy sú otvorené dvere do čarovného sveta.“
zdroj: pexels.com
Pamätáš si ešte na svoju prvú knihu? Pamätáš si na ten pocit, keď si ju prečítala celú? A na ten pocit, ktorý si mala na konci? Ja áno, pamätám si, že moja prvá kniha, ktorú som prečítala, mala názov „Klub záhad – Prízraky bez tváre“. Mala som asi 10 možno 11 rokov. Spomínam si na to, ako mi ešte nešlo čítanie. Čítala som pomaly a s každým slovom som sa musela popasovať. Vieš, čítanie mi veľmi nešlo, bola to moja slabosť. Tak, ako niekomu napríklad nejde násobilka na základnej škole, alebo vybrané slová, mne nešlo práve čítanie. Vždy na hodinách čítania, alebo na druhom stupni, na hodinách literatúry, som pred hodinou umierala strachom, že ma pani učiteľa vyvolá, a ja sa strápnim pred mojimi spolužiakmi.
K čítaniu ma priviedla moja staršia sestra. Raz si z miestnej knižnice doniesla práve tú knihu, čo som spomínala. Mala k tomu aj takú lupu, na prečítanie tajných odpovedí, ktoré sa v knihe skrývali a to sa mi zapáčilo. Požičala som si ju a lupou skúmala, čo mi ukáže. Nadchlo ma to a vtedy som si povedala, že si pre jednu takú zájdem aj ja.
O niekoľko dní, keď ju sestra vrátila do knižnice, som ju navštívila, a vzala si presne tú istú. Strašne som sa tešila. Prišla som domov a pustila sa do čítania. Bola som veľmi natešená. Ako som tak čítala, cítila som strašný nepokoj, že tak pomaly čítam. Ale nevzdávala som sa, tá kniha ma strašne zaujímala a tie tajné kódy hnali k tomu, aby som ju dočítala dokonca.
„Človek, ktorý nečíta nie je lepší od človeka, ktorý nevie čítať.“
zdroj: pexels.com
Knihy, Klub záhad, sú veľmi ľahučké na čítanie, nie sú veľmi hrubé, majú okolo 100-13é strán, mne trvalo skoro 2 týždne, kým som ju prečítala. Ale mne to nevadilo, pretože ten pocit, ktorý som mala, keď som prečítala svoju prvú knihu, ma motivoval k tomu, aby som čítala ďalšie a ďalšie knihy. Už prešlo 6 rokov, čo som prečítala svoju prvú knihu, a 6 rokov, čo si neviem svoj život bez kníh predstaviť. Už 6 rokov sú knihy mojou obrovskou vášňou, knihy mi pomáhajú nájsť pokoj a upokojiť svoju dušu. Pri knihách vždy nájdem pokoj a svoje vnútro či myseľ poteším každou stránkou ktorú otočím.
