Keby som nežiarlila, odkiaľ by si vedel, že ťa milujem?!
Vzťahy
Nikdy som nepatrila k ženám, ktoré sú tieňom svojho chlapa. A nemyslím to tak, že by v jeho tieni stáli, ale že ten tieň tvoria. Sú mu totiž každú chvíľu v pätách. Chcú všetko vedieť. Kde bol? S kým bol? A kedy sa vráti? Neveria. Nedôverujú. Nepoznajú silu slova vernosť.
Nekonečné otázky, výsluchy a dlhé rozhovory. O ničom. Hádky, plač, slzy… No a množstvo iných vecí, ktoré nikam nevedú a popritom pomaličky zabíjajú vzťah. A ľudí v ňom.
Mne však nikdy ani len nenapadlo skontrolovať tvoj telefón alebo zisťovať od tvojich kamarátov, čo si včera robil a či si s nimi naozaj bol. Viem, ty si mi na to nikdy nedal dôvod. Nikdy si predo mnou nič neskrýval a ja som preto nikdy necítila potrebu hľadať niečo, čo neexistuje.
Zobraziť celú galériu (3)Nevravím však, že pri pohľade, ktorý si venoval inej, som nešla vyskočiť z kože. Možno si si v tej chvíli aj uvedomil, že ti mliaždim prsty viac než inokedy. Že zvieram tvoju ruku tak silno, aby ti ani len na um nezišlo, že ma môžeš pustiť. Vieš, to je tá ženská márnivosť a samoľúbosť. Vždy sa snažíme jedna s druhou súperiť v tom, ktorá je lepšia. A hoci sa tvárime, že sme nad vecou, tak aj napriek tomu cítime, že existujú v našom živote „veci“, o ktoré sa proste nedelíme.












