
Mám pocit, že sme zabudli vnímať skutočnú krásu. Kráčame po uliciach so sklonenými hlavami ťukajúc do mobilov. Keď sa nám aj na chvíľu podarí odtrhnúť od nich zrak a rozhliadneme sa okolo seba, nevnímame podstatu krásy. Pozeráme sa na svet a ľudí povrchne. Zaujíma nás, kto má čo oblečené, aké značkové tenisky sú teraz ,,in“, prípadne komentujeme, ako si on alebo ona mohli niečo také vôbec na seba obliecť. Sú naozaj materiálne veci tým, čo nás pre okolie robí atraktívnymi?
Na prvý pohľad krásna žena nemusí mať dokonale upravené obočie, nalakované nechty a tristo eurovú kabelku. To, čo nás robí krásnymi, sme my sami. To, čo z nás vyžaruje. Zdravé sebavedomie, ktoré kričí do sveta: ,,Toto som ja. Takáto, v celej svojej kráse a nič by som na sebe nemenila.“
Všetko začína rozhodnutím
Dopracovať sa ale k takémuto mysleniu a pozitívnemu vnímaniu seba veru nie je jednoduché. Najčastejšie veci, ktoré s kamarátkami rozoberáme sú práve naše nedokonalosti. Rozprávame sa o tom, akú máme hroznú pleť, zničené vlasy či polámané nechty. Úprimne, koľko z nás si ráno pred zrkadlom povie: ,,Dnes vyzerám dobre a čo je lepšie, aj sa tak cítim. Toto bude skvelý deň.“ Môže to vyznieť trochu komicky, keď si predstavím výbuch na hlave, s ktorým sa každé ráno prebúdzam, nehovoriac o opuchnutých očiach po pár hodinách spánku, ale skutočne to nie je o tom. Je to len o nastavení mysle.














