
Priznám sa, že patrím k najväčším milovníkom vianočných sviatkov, každoročne sa na ne teším už od polovice marca, preto ma veľmi mrzí zistenie, že dnešné Vianoce už nie sú to čo bývali. Sú viac umelé, ako pravé. Sú viac cudzokrajné ako tradičné. Sú viac nenávidené ako milované. Spomínam si ako tomu kedysi bývalo. Tá radosť, to šťastie, tá krása, to tešenia sa na to všetko čo tento vianočný čas prináša.
Pekávali sme vianočne pečivo s pomocou našej mami, spoločne sme zdobili vianočný stromček, niekoľko dní po sebe sme sledovali, ako vo vani pláva kapor a bavilo nás to! Dokázali sme celý mesiac počúvať vianočné pesničky, či koledy. Vlastnoručne sme vyrábali ozdoby a dekorácie do našich domov. Vyrábanie papierových snehových vločiek bolo pre nás vianočnou činnosťou číslo 1., Písavali sme listy Ježiskovy, radi sme navštevovali Betlehem v kostole, sledovali sme dookola tie isté rozprávky v kruhu našej rodiny, pálili sme prskavky, no časom, sme na všetky tieto krásne zvyky začali zabúdať. A tým najkrajším, čo Vianočné sviatky ponúkali bolo to, že sme verili.
Zobraziť celú galériu (3)














