šikana

Šikana nemusí vyzerať ako bitka na školskom dvore. Môže sa skrývať za bolesťami brucha pred vyučovaním, nervozitou pri každej notifikácii či za dieťaťom, ktoré sa zrazu prestane rozprávať o kamarátoch.

A keď konečne naberie odvahu povedať, čo sa deje, jedna zdanlivo nevinná veta rodiča môže situáciu ešte zhoršiť. O tom, prečo deti mlčia, čo si všímať a ako reagovať, pre Odzadu.sk hovorí Martina Bočkayová, vedúca Krízovej linky pomoci IPčko.

Mlčanie neznamená, že sa nič nedeje

Rodič si môže myslieť, že ak by sa jeho dieťaťu dialo niečo vážne, jednoducho by mu to povedalo. Realita však môže byť úplne opačná.

„Mlčanie nie je vzdor ani slabosť ale prirodzená obranná reakcia,“ vysvetlila Martina Bočkayová.

Dieťa sa môže báť pomsty, hanbiť sa alebo mať pocit, že si ubližovanie nejako zaslúžilo. Často navyše neverí, že dospelý situáciu vyrieši spôsobom, ktorý mu skutočne pomôže. „Skôr očakávajú, že situáciu skomplikujú,“ uviedla odborníčka.

Pri kyberšikane sa pridáva ďalší problém. Dieťa môže mať obavu, že po priznaní rodič zareaguje tým najjednoduchším riešením a vezme mu telefón či zakáže internet.

To však pre mladého človeka nemusí znamenať ochranu, ale ďalšiu stratu kontaktu s ľuďmi a prostredím, v ktorom sa pohybuje.

„Mlčanie pritom často nie je o tom, že by sa nič nedialo, ale skôr spôsob, akým sa dieťa snaží zvládnuť situáciu, v ktorej sa cíti bezmocne a nemá ju pod kontrolou,“ povedala.

šikana
zdroj: Magnific/gpointstudio

Modriny možno neuvidíš

Prvé signály môžu byť také nenápadné, že ich rodič ľahko pripíše puberte, únave alebo zlej nálade.

Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okne

Odporúčané články

Viac z kategórie Lifestyle