Dcéra ma vôbec nepočúvala: Tento trik známej psychologičky nám veľmi pomohol

Keď Petrina dcéra začala vzdorovať a nepočúvať, bola z toho Petra zúfalá. Prečítala si rôzne rady na internete a poučky si vypočula aj od rodiny. Výrazný posun vo vzťahu s dcérou však nastal, keď narazila na knihu Objavte v sebe dobrého rodiča.

Jej autorka, americká psychologička Becky Kennedy, v nej dáva na prvé miesto vzťah rodiča a dieťaťa. Svoj postup pri riešení problémov vo výchove opisuje aj na stránke Good Inside.

Petra začínala pocitovať ťažkosti vo výchove šesťročnej dcérky, keď sa stala druhýkrát mamou. Kým dovtedy sa veľká časť pozornosti sústreďovala na ňu, zrazu si malá Nina musela zvyknúť na nové bábätko, ktoré si vyžadovalo značnú časť času a energie rodičov.

Práve v tomto období si Petra začala všímať, že sa správanie dcéry mení. Mala fázy, keď sa sama začala správať ako bábätko, pri výbuchoch hnevu sa hádzala o zem a výnimkou nebol ani krik.

„Mala som pocit, že sa začíname jedna druhej úplne strácať. Takisto som bola z bábätka a starostlivosti o neho unavená a nedokázala som dať dcére dostatok pozornosti. Ona to, samozrejme, nevedela pochopiť,“ zdôverila sa Petra.

„Takto to išlo nejakú dobu, až som začala mať pocit, že som najhoršia mama na svete. Poslušnosť som si vynucovala aj krikom. Často som potom aj po večeroch plakala a sľubovala si, že zajtra to už bude lepšie … Ibaže nebolo,“ odhalila.

Dieťa nepotrebuje trest, ale viac blízkosti

V tom období sa Petre dostala do rúk kniha Objavte v sebe dobrého rodiča od Becky Kennedy. „Hneď na začiatku ma zaujala jedna rada, ktorá sa mi zdala veľmi hravá. Išlo o myšlienku ‚budovania kapitálu‘, ktoré som si nazvala pre seba ako ‚dopĺňanie dózy‘,“ vysvetlila.

Budovanie kapitálu nastáva vtedy, keď sme s dieťaťom skutočne prítomní, venujeme mu pozornosť a trávime s ním čas. Naopak, tento vzťahový kapitál zasa míňame v situáciách, keď od dieťaťa niečo chceme, nastavujeme mu hranice alebo robíme rozhodnutia, s ktorými nesúhlasí.

Kennedy preto odporúča spojenie s dieťaťom budovať aj mimo konfliktných situácií. Petra si túto myšlienku preložila do vlastného, oveľa hravejšieho obrazu. Ako keby mala dcéra dózu, ktorú treba priebežne dopĺňať láskou a pozornosťou.

Moment napätia podľa Petry na seba nenechal dlho čakať. Vtedy stratégiu vyskúšala. „Ninka, zdá sa mi, že tvoja dózička je prázdna. Čo povieš na to, keby sme ju doplnili?“ opísala svoj prvý pokus.

zdroj: Pexels/Arina Krasnikova

Dcéra najskôr nechápala, čo tým mama myslí. Petra si ju však zobrala na kolená a začali sa mojkať. Postupne jej ukazovala, ako sa dóza pomyselne napĺňa jej láskou. Začali pri končekoch prstov a pokračovali až k vrchu hlavy, kým podľa Ninky nebola úplne „zaplnená“ láskou.

„Najskôr som bola trochu skeptická, ale prekvapil ma okamžitý posun k lepšiemu. Dcéra bola po zvyšok dňa veľmi pokojná a komunikácia s ňou bola ľahšia,“ povedala Petra.

Z jedného pokusu sa postupne stal ich spoločný rituál. A nefungoval iba vtedy, keď mala Petra pocit, že je dcéra neposlušná. Takto si dopĺňali „dózu“ aj niekoľkokrát denne.

„Ninka si na tento trik zvykla a keď sa sama necíti dobre, príde za mnou a povie mi, že jej chýba dóza. Vtedy ju jednoducho doplníme objatím,“ prezradila. Na dcéru to podľa nej má upokojujúci účinok.

Začali spolu tráviť čas bez bračeka

Ďalšia rada Becky Kennedy už Petre nebola úplne neznáma. Psychologička odporúča tráviť s dieťaťom pravidelne čas osamote, bez telefónu a ďalších rozptýlení. Zároveň to má byť chvíľa, keď rodič dáva svoju pozornosť iba jednému dieťaťu.

Petra si vďaka tomu začala viac uvedomovať, ako veľmi sa život jej dcéry zmenil. Zrazu mala doma brata, ktorý bol prakticky neustále súčasťou ich spoločného priestoru.

Rozhodla sa preto, že si každý deň skúsia takúto chvíľu nájsť. „Začali sme spolu tráviť aspoň dvadsať minút osamote. Keď sme boli spolu, snažila som sa jej byť plne k dispozícii,“ povedala. Niekedy to bolo stavanie lega, niekedy kniha, inokedy vyšiel čas aj na prechádzku.

Takto strávené chvíle majú význam aj preto, že posilňujú vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Keď potom príde situácia, v ktorej Petra musí povedať nie alebo od Ninky niečo požaduje, dokážu sa vyhnúť veľkému napätiu.

zdroj: Pexels/Arina Krasnikova

Aj mama niekedy vybuchne

Petra však zároveň priznáva, že nový prístup neznamenal, že už nikdy nezvyšuje hlas. „Môže sa stať, že kričím. Som tiež len človek a niekedy je toho veľa. Pred dcérou to v detskej reči pomenujem,“ povedala.

Aj tu jej pomohla myšlienka Becky Kennedy, že rodič nemusí byť dokonalý. Ak urobí chybu, môže sa k nej vrátiť a priznať ju.

Práve tento moment jej ukázal, že aj ospravedlnenie môže byť súčasťou výchovy. Dieťa tak nevidí rodiča ako človeka, ktorý nikdy neurobí chybu, ale ako niekoho, kto ju dokáže priznať.

Kniha nevyriešila všetky problémy vo výchove, s ktorými sa Petra stretáva. Pomohla jej však pozrieť sa na správanie dcéry inak. Keď majú náročný moment, Petra najskôr premýšľa, či dcére niečo v danej chvíli nechýba.

A niekedy je odpoveď jednoduchšia, než by predtým čakala. „Možno nepotrebuje ďalšie napomenutie. Možno len potrebuje trochu doplniť svoju dózu,“ uzavrela Petra.

Zdroj: Good Inside, anonymná čitateľka „Petra“ exkluzívne pre Odzadu.sk