Vystreľte ma na Mesiac, prosím!

Vystreľte ma na Mesiac, prosím! Možno sa vrátim tam, odkiaľ pochádzam, pretože občas mi to pripadá, že som skutočne spadla z Mesiaca a Zem je len mojou prechodnou stanicou. Tento svet sa mi vzďaľuje. Čím ďalej tým viac ho nechápem a premýšľam či som skutočne pozemšťanka, alebo iba narodená v zlej dobe.

Ako tak sledujem dnešný svet a jeho obyvateľov, strácam sa v podstate bytia. Prirodzenosť už nie je príťažlivá, dobrosrdečnosť je považovaná za zákernosť, úprimnosť označovaná ako hejtovanie, staroba je nežiadúca a pomáhať druhým už dávno vyšlo z módy.

foto: pexels.com

Občas iba tak pozorujem svet okolo mňa a dúfam, že sa raz z tejto nočnej mory prebudím. Už sa nechcem viac pozerať na spoločnosť, ktorá sa považuje za humánnu, no na ulici necháva zomierať desiatky bytostí, na tých, ktorí sa bijú do pŕs za spravodlivosť, avšak sami konajú v rozpore so svedomím, ktoré v nich drieme. Na pretvárku, ktorá je dnes žiadúca, ak sa chceš vypracovať a stať sa úspešným a na ľudí, ktorí sa tak vzďaľujú svojej podstate, že občas neviem či mám dočinenia s mužom, ženou alebo iba bábkou.

Tradičné hodnoty sa vytrácajú. Už viac nie je in mať trvalý vzťah či priateľstvo na celý život. Slušnosť je už dávno zapadnutá prachom a ak sa ju aj pokúsiš oprášiť vyzeráš ako z 19. storočia.  Dnes je žiadúce hrať sa na hrdinov, predvádzať sa, kašľať na následky a samozrejme byť egoistický, bez toho by to nešlo. To je návod ako sa stať mechanickým človekom tejto doby. Bez ohľaduplnosti k svetu, prírode, okoliu, rodine a predovšetkým k sebe.

pexels.com

Vraj taká je doba. No kto ju tvorí, ak nie ty? Aj ty môžeš začať od seba a nemusíš nasledovať príklad tých, ktorých dôležitou súčasťou je maska, ktorú keď zosadia, tak sa neodvážia na seba pozrieť do zrkadla. Nemusíš obchádzať problémy a ľudí bez povšimnutia. Občas je fajn im čeliť a naučiť sa niečo nové a už vôbec sa nemusíš hanbiť za city a emócie, ktoré sa dnes nenosia, lebo prezrádzajú o tebe mnoho.

Stačí ak sa na chvíľu zastavíš, zhlboka sa nadýchneš a uvedomíš si, čo je pre teba skutočne dôležité, či so sebou dokážeš žiť a či si pri poslednom výdychu povieš, že to všetko za to stálo.