
Pamätáš si na tie filmové scény, na ktorých sme sa toľkokrát smiali? Pýtaš sa, že aké?! No tie rozchodové. Keď mu ona hovorí, že je pre ňu až príliš dobrý…
Dnes mám pocit, že možno v nich bolo trochu pravdy. Vtedy sme mali v očiach slzy, no boli od smiechu. Viac sa však už na tom nesmejem…
V tom čase sme to zrejme nechápali. Nevideli sme to z oboch strán. Iba z tej jednej, ktorú nám kamera poskytla. Smiali sme sa – vraj, príliš dobrý… Ako môže byť niekto pre niekoho príliš dobrý? No jednoducho… A netreba po odpoveď chodiť ani ďaleko.
Aj ty si príliš dobrý pre mňa…

Nie! Žiadne otázky! Ťažko sa to vysvetľuje. A neviem ti povedať, kedy som na to prišla. A kde sa stratila rovnováha v tejto rovnici. Ty si príliš dobrý, no a ja… A ja už dávno nie som tým, za čo ma máš…












