Sme takí, s akými ľuďmi žijeme? Alebo podvedome hľadáme ľudí, akých potrebujeme?
Nepredpokladám, že ti to treba hovoriť, ale človek sa počas svojho života mení. Nie raz a nie dvakrát. Je to totiž proces, ktorý ho sprevádza každým dňom a snaží sa z neho vyformovať tú najlepšiu možnú podobu. Aj kvôli tomu do našich životov musia vstupovať rôzni ľudia. Niektorí sú dobrí a iní sú zlí. Je to presne tak isto, ako si to pamätáš zo škôlky.
Tí dobrí nás učia, vylepšujú a smerujú cestu za našimi snami. A tí zlí nás často zvádzajú, klamú a pripomínajú nám, že aj bolesť je, bohužiaľ, našou neodbytnou súčasťou. Ale pamätaj si, že pre tvoj život je aspoň na malú chvíľu dôležitý každý jeden z nich. Lebo až potom ako ich všetkých spoznáš, sa môžeš stať silnejšou, lepšou a vlastne takou, akou by si mala byť.
Jednou z najťažších vecí, ktoré som musela vo svojom živote urobiť, bolo nakoniec si vybrať. Jedného z dvoch. Netvrdím, že jeden patril k tým lepším a druhý k tým horším. Obaja boli chvíľu rajom a vzápätí peklom, ktorého som sa však nechcela vzdať. Jeden ma naučil milovať ľudskosť a druhý telesnosť.
Jeden mi ukázal, čo je to život a ako ho žiť. Druhý mi však ukázal, ako si ho užívať. Kvôli jednému som preplakala celé hodiny a druhý, ten plakal kvôli mne. Jeden mi dal toho viac a druhému som dala viac ja. Obidvaja boli však pre môj život nesmierne dôležití a spravili zo mňa takú, akou dnes som. Niečo ma proste naučili, a preto som ich musela oboch stretnúť. Jeden z nich bol však mojou skúškou. A ja neviem, ako som obstála.
