9 citátov o depresii, ktoré ti ju priblížia oveľa dôvernejšie, než akákoľvek poučka
Vzťahy
Tak úplne ju nepochopí nikto, kto si ňou nikdy neprešiel.
Depresia. Ochorenie, pred ktorým si stále zakrývame oči a hanbíme sa zaň. Keď si napríklad zlomíme na lyžovačke ruku, nebojíme sa s tým priznať svojim priateľom, kolegom či rodine. Ak však pod vplyvom veľkého tlaku dostaneme depresiu, mlčíme. Preto sa o nej hovorí stále málo a preto si mnohí ľudia nedokážu predstaviť, čo sa pod týmto pojmom v skutočnosti skrýva.
Ozrejmí vám to však týchto 9 citátov – a to omnoho dôvernejšie, než akákoľvek poučka.
“Vy nie ste vaša choroba. Každý človek trpiaci depresiou má individuálny príbeh, ktorý by mohol svetu rozpovedať. Máte svoje meno, máte svoju históriu, máte svoju osobnosť. Zostať samým sebou aj počas tohto ochorenia je súčasťou bitky.“ – Julian Seifter
Ľudí veľakrát definujeme podľa ochorenia, ktorým trpia. Ten s depresiou. Ten so schizofréniou. Tá s úzkosťou. A to je chyba. Každý človek je v prvom rade výnimočnou osobnosťou. A až tam niekde pod tým všetkým, pod všetkou tou bolesťou a problémami, je nejaká psychická porucha.
“Si taký odvážny a tichý… Až som zabudol na to, ako sa trápiš.” – Ernest Hemingway
Áno, paradoxne, je to tak. Spravidla platí, že čím väčšie utrpenie človek prežíva, tým menej je to na ňom poznať. Keď nás trápi nejaký menej závažný problém, s niekým sa poradíme. No keď nás trápi niečo, čo požiera celé naše srdce, dušu i myseľ, veľakrát mlčíme.

“Tá najodvážnejšia vec, ktorú som kedy urobila je to, že som ostala nažive, keď som chcela tak veľmi zomrieť.” – Juliet Lewis
Žiaľ, depresia, predovšetkým tá neliečená, sa veľakrát končí aj tragicky. Samovraždou. Problémy človeka sú dlhodobe prehliadané, až sa dostane do situácie, kedy už tú ťarchu nedokáže uniesť len sám, na vlastných pleciach, a rozhodne sa svoj život ukončiť. Buďme k iným viac pozorní a všímajme si, či náhodou práve nepotrebujú našu pomoc.
“Väčšina ľudí si neuvedomuje, že niektorí z nás vynakladajú obrovské množstvo energie, len aby vyzerali normálne.” – Albert Camus











