
Dnes som opäť raz premýšľala nad vecami a udalosťami, ktoré sa stali počas tohto čarovného slnečného dňa. Divné je, že som sa zobudila tak svižne ako už dlho nie. Bolo to preto, lebo som očakávala detskú návštevu. Deti sú radosť a konečne som prišla na iné myšlienky. Tento deň bol výnimočný v tom, že som mala možnosť strážiť syna mojej priateľky a akosi som si uvedomila, že detská duša je naozaj čistá a raduje sa z maličkostí, z tých, ktoré my ako dospelí konzumenti ignorujeme a berieme ako samozrejmosť. Moja otázka znie, kedy sa to vytratilo?
Kedy sa z trávy stala slama? Pravdou je, že naozaj si to človek uvedomí, až keď sa zadíva do detskej duše a strávi s ňou pár hodín. Tá prirodzená zvedavosť a nefalšovanosť je to, čo nám tak veľmi chýba a mnohí z nás si to neuvedomujú a ani zďaleka sa nesnažia o to, aby to nejakým spôsobom nadobudli. Len tak prežívajú.
zdroj: unsplash.com















