Narodíme sa ako hráči. Niektoré karty sú vopred rozdané. Postupne ich vyhadzujeme a ďalšie si postupne berieme. Záleží len na nás ako budeme hrať.
Máš v ruke päť kariet a pozeráš sa na ne. Poriadne si ich obzrieš. Uvažuješ, ktorú vyložíš na stôl a zbavíš sa jej. Sú dva dôvody, prečo sa jej chceš zbaviť. Prvý: nemá pre teba cenu a ničím ti do hry neprispeje. Druhý dôvod, zamieša tvoj osud v tvoj prospech. Každá má svoju hodnotu, ktorú môžeš oceniť iba ty. Lebo znova, TY si hráč. Hra pokračuje a tebe niečo chýba. Ťaháš si. Nevieš akú si vytiahneš. Obzeráš si ju a opäť rozmýšľaš, či si ju ponecháš dlhšie alebo ostane u teba len na skok, možno na kávu. A takto isto to je aj s ľuďmi. foto: tumblr

Ľudia odchádzajú a prichádzajú. Niekto bude v tvojom živote dlhšie, možno na celý život. Kto ti prišiel do cesty a máš z neho dobrý dojem, držíš ho pevne v rukách a nechceš ho pustiť. Myslíš si, že je pre teba výherné eso a na konci s ním zaboduješ. Nie s každým človekom si hneď sadneme. U niekoho nám stačí pár minút, no niekedy treba aj dni, mesiace, roky. Tie karty, ktoré si nechávame pri sebe predstavujú ľudí, ktorí sú nám srdcu najbližší. Ostatní sú len „malý“ doplnok. Pre potešenie na jednu noc. Na odvoz domov. Alebo na jeden drink pri bare. Vidíme sa s tými ľuďmi prvýkrát v živote a hodíme ich do kôpky medzi ostatných, pre nás nepotrebných ľudí.

Opäť si ťaháš a môžeš si vybrať práve toho, kto ti pred nedávnom kupoval panáka. Je to osud? Náhoda? Dostal sa do tvojho života, no za iných okolností. Rozmýšľaš, či vyhodíš znova jeho kartu alebo si ju ponecháš a pokračuješ s ňou v hre. Nahovárame si, že my si navrhujeme pravidlá. No pravidlá vo vzťahoch nemôžeme nevrhnúť len my sami. Tak ako nedokážeme prinútiť rybu chodiť po súši, tak isto nedokážeme prinútiť človeka, aby prechovával k nám ten istý cit.

Na začiatku hry sme dostali karty. Hrali sme s nimi, niekedy lepšie, niekedy horšie. Postupne sa vytrácajú, vracajú, pribudnú nové a na konci nám ostanú len tie najdôležitejšie. Tie, ktoré ostali pri nás od začiatku alebo nás opustili a vrátili sa späť. Jediná istá vec je, že každá karta nám niečím prispeje.

foto: elitedaily.com