Prečo sa minulosť zdá krajšia, než bola? Spisovateľka vysvetľuje silu nostalgie
Život
Naša pamäť nie je verným záznamom minulosti. Niektoré nepríjemné zážitky časom strácajú ostrosť, zatiaľ čo pekné chvíle v nás zostávajú živé. Nostalgia môže skresľovať pohľad na minulosť a prikrášľovať spomienky na časy, ktoré v skutočnosti neboli také ideálne, ako sa nám dnes zdajú.
Podľa portálu Medium a Psychology Today mozog vypĺňa medzery v našich spomienkach. Z jednotlivých útržkov skladá jednoduché príbehy. Týmto spôsobom pomáha chrániť našu emocionálnu pohodu. Uchováva si najmä to, čo nám prináša pokoj na duši, a to nepríjemnejšie necháva postupne vyblednúť do úzadia.
Ako si naša myseľ upravuje minulosť
„Výskumy pamäti tento jav vysvetľujú. Jedna štúdia zo začiatku 21. storočia skúmala, ako si ľudia spomínajú na školské časy. Mnohí respondenti opisovali len príjemné spomienky. Predstavovali si teplú chodbu alebo tichú školskú lavicu.“
„Len málokto si spomenul na dlhé čakanie na autobus alebo neustále sa opakujúce upršané rána. Ich myseľ si uchovala najmä spomienky, ktoré podporovali ich stabilný pocit vlastnej identity. Ostatné postupne vybledli,” píše Medium.
Naša myseľ odsúva do úzadia dni, ktoré nám nepripadali ničím zaujímavé. Najskôr nám z hlavy vyfučia nudné dni, počas ktorých sa nestalo nič nevšedné.
Do úzadia odsúva jednorazovú hádku v triede, aj stres pred skúškou, ktorú sme už dávno zvládli. Práve preto si po rokoch často pamätáme skôr výnimočné okamihy než každodenné starosti, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou nášho života.
Nostalgia ako útočisko pre dušu
Ako píše portál Psychology Today, vďaka nostalgii môžeme uniknúť do čias, keď sme sa cítili bezpečnejšie, alebo si pripomenúť pozitívne skúsenosti a udalosti. Keď sa cítime neisté alebo sme vystresované, nostalgia nám môže poskytnúť emocionálnu útechu. Filmové a televízne diela či reklamné kampane často využívajú nostalgiu, aby vyvolali v ľuďoch silné emócie.
Je nostalgia založená na selektívnej pamäti?
Ľudia s nostalgickými spomienkami sa podľa Psychology Today viac zameriavajú na selektívne spomienky. Pripomínajú si pozitívne udalosti a skúsenosti namiesto tých negatívnych a ťaživých. Takýto pohľad na minulosť nás vedie k tomu, že bagatelizujeme alebo dokonca zabúdame na ťažké časy, ktoré sme prežili.
Autobiografické spomienky
Autobiografické spomienky sú spomienky na udalosti, skúsenosti a zážitky z vlastného života, ktoré formujú našu osobnú identitu a životný príbeh. Majú osobný charakter a väčšinou bývajú spojené s intenzívnymi emóciami.
Často sa na tieto spomienky spoliehame, pretože v nás môžu vyvolávať silné emócie v závislosti od toho, čo sme v minulosti prežili. Svoje spomienky si totiž môžeme postupne pretvárať do idealizovanej podoby. Deje sa to vtedy, keď sa sústreďujeme prevažne na pozitívne stránky udalostí a tie negatívne potláčame alebo im pripisujeme menší význam.
Minulosť cez ružové okuliare
Tento pocit poznajú mnohé z nás. Stačí nám zacítiť vôňu voňavky, ktorú sme nosili v určitom životnom období, alebo počas prezerania albumu narazíme na fotku s kamoškou, s ktorou už dávno nie sme v kontakte, a mozog sa začne vracať v čase.
Nostalgia však často skresľuje náš pohľad na minulosť a pamätáme si najmä pekné momenty. To však neznamená, že naše spomienky sú falošné. Sú len ovplyvnené emóciami a časom.
Možno nám teda nechýba samotné obdobie, ale ľudia, pocity či konkrétne chvíle, ktoré sme v ňom zažili. Minulosť však nemusíš idealizovať, aby si si z nej mohla odniesť niečo krásne.
Zdroj: medium.com, psychologytoday.com
