Vzťah na diaľku medzi Bratislavou a východom: V tomto sa Slovenky nezhodli

Bratislava a Košice, západ a východ alebo Slovensko a zahraničie. Láska si geografiu nevyberá, no keď medzi dvomi ľuďmi stoja stovky kilometrov, romantika rýchlo narazí na cestovné poriadky, benzín, videohovory a otázku, kto tentoraz príde za kým. Spýtali sme sa Sloveniek, či by dokázali fungovať vo vzťahu na diaľku.

Odpovede sa líšili. Niektoré tvrdia, že vzdialenosť preverí pevnosť vzťahu, iné si nevedia predstaviť partnera iba cez víkendy. Kvôli zachovaniu anonymity sme mená respondentiek zmenili.

„Ak toho človeka miluješ, kilometre nie sú problém“

Pre 27-ročnú Michaelu vzdialenosť automaticky neznamená koniec. Sama niekoľko mesiacov fungovala medzi Bratislavou a Prešovom.

„Nebolo to príjemné, ale vedeli sme, že to nebude navždy. Volali sme si každý večer a každý druhý víkend sme boli spolu. Najdôležitejšie je vedieť, že máte spoločný plán,“ hovorí.

Andrea to vidí podobne. „Radšej budem mať dobrého chlapa 400 kilometrov odo mňa než zlého o dve ulice ďalej. Keď sa dvaja chcú vidieť, cestu si nájdu.“

Ak práve riešiš podobnú situáciu, TU nájdeš tipy, ako zvládnuť vzťah na diaľku bez straty blízkosti.

Nie každej stačia telefonáty

Úplne opačný názor má 31-ročná Lucia. Láske na diaľku síce verí, no sama by takýto vzťah nechcela.

„Ja potrebujem partnera pri sebe. Nejde len o rande, ale o obyčajné veci. Ísť spolu nakúpiť, večer pozerať seriál alebo sa po zlom dni objať. Telefonát mi toto nenahradí,“ vysvetľuje.

Petra už takýto vzťah zažila. „Zo začiatku to bolo romantické. Potom prišlo rušenie plánov, práca a hádky o tom, kto cestuje častejšie. Nakoniec sme mali pocit, že každý žije iný život.“

Odlúčenie pritom nezažívajú iba páry z opačných koncov Slovenska. Aj partner na služobných cestách dokáže preveriť samotu, komunikáciu a návraty domov.

zdroj: Pexels/Boris Ivas

Najväčším problémom nemusí byť vzdialenosť

Z odpovedí bolo cítiť, že kilometre často nie sú tým najväčším problémom. Viac záleží na dôvere a na tom, či obaja vedia, kam vzťah smeruje.

Katarína by takto fungovala iba dočasne. „Rok by som to pokojne vydržala. Ale nechcela by som byť päť rokov vo vzťahu, kde sa vidíme dvakrát za mesiac a nikto nevie, kto sa raz presťahuje.“

Simona súhlasí. „Podľa mňa nemôžete byť navždy Bratislava a východ. V určitom bode musí prísť otázka, kto zmení mesto, prácu alebo celý život.“

A čo žiarlivosť?

Niektoré ženy priznali, že najťažšou skúškou by bola dôvera. Keď partnera nevidia každý deň, fantázia sa môže rozbehnúť veľmi rýchlo.

„Keby sa mi tri hodiny neozval, asi by som si už predstavovala všetko možné,“ smeje sa Veronika.

Práve v takých chvíľach môže zneistiť aj žena z minulosti, jedna správa či meno na displeji. Pri tejto téme sme už riešili, čo nerobiť, keď sa partnerovi ozve niekto z minulosti a nechceš sa zmeniť na súkromného detektíva.

Naopak Natália tvrdí, že vzdialenosť môže pomôcť. „Keď sa nevidíte stále, neberiete jeden druhého ako samozrejmosť. My sa na seba po týždni tešíme viac než niektoré páry, ktoré spolu bývajú.“

Bratislava verzus východ nemá víťaza

Naše respondentky sa nezhodli. Pre jednu je 400 kilometrov iba cesta autom, pre inú hranica, za ktorou už vzťah prestáva fungovať.

Jedno však ich odpovede spájalo: vzťah na diaľku potrebuje viac než silné city. Bez dôvery, pravidelnej komunikácie a predstavy, že vzdialenosť raz skončí, môže byť aj veľká láska vyčerpávajúca.

Možno teda otázka neznie, či láska na diaľku funguje. Skôr či sú obaja ochotní urobiť niečo preto, aby raz už na diaľku nebola.

Zdroj: Anonymné čitateľky exkluzívne pre Odzadu.sk