„Prestala som sa hrať na dokonalú nevestu.“ Ako si Slovenky získali svokru?

Zapáčiť sa partnerovej mame môže niekedy pripomínať pracovný pohovor bez správnych odpovedí. Výskum z Oxford Academic medzi 351 ženami ukázal, že vzťah so svokrou zlepšuje najmä otvorená komunikácia a jasné hranice. Aj naše čitateľky prezradili, čo im pomohlo získať si dôveru a sympatie svokry.

Prvé stretnutie so svokrou má v našich predstavách takmer filmový scenár. Ona si nás nenápadne prezerá ponad šálku kávy, my sa usilujeme sedieť vzpriamene, správne odpovedať a nedrobiť z koláča na obrus. V skutočnosti však vzťah dvoch žien, ktoré spojil ten istý muž, málokedy rozhodne jediný obed.

Opýtali sme sa Sloveniek, čo im pomohlo prelomiť ľady. Ich odpovede ukazujú, že najlepšie nezabrali veľké gestá. Oveľa dôležitejšie boli humor, úprimný záujem, drobná pomoc a niekedy aj jedno slušné, ale pevné „nie“.

„Priznala som, že jej buchty nikdy nenapodobním“

„Zozačiatku som mala pocit, že musím ukázať, aká som šikovná. Na návštevu som nosila vlastné koláče a pred Vianocami som sa dokonca pokúsila upiecť jej povestné buchty. Boli tvrdé ako kamene,“ priznala Martina so smiechom.

„Nakoniec som jej povedala: ,Pani Marta, ja vaše buchty nikdy neprekonám. Mohli by ste ma ich radšej naučiť?‘ Prvýkrát sa naozaj rozosmiala. Odvtedy ich robievame spolu,“ dodala ďalej.

Martina si svoju svokru nezískala dokonalým výsledkom, ale tým, že jej dovolila cítiť sa užitočne. Zároveň sa prestala tváriť ako žena, ktorá zvláda všetko bez jedinej chyby.

zdroj: Pexels/Elina Fairytale

„Začala som sa pýtať na ňu, nielen na jej syna“

„Naše rozhovory sa najprv krútili iba okolo môjho partnera. Čo má rád, čo nemá jesť, či nosí teplé ponožky,“ povedala nám Veronika.

„Raz som sa jej spýtala, čo robievala predtým, ako mala deti. Zrazu mi rozprávala o svojej práci, cestovaní aj o tom, že chcela študovať architektúru. Uvedomila som si, že som ju dovtedy vnímala iba ako partnerovu mamu. Keď som sa začala zaujímať o ňu ako o ženu, zmenil sa aj jej prístup ku mne,“ dodala.

„Pomohlo, keď sme prvýkrát zostali samy“

„Môj muž bol vždy medzi nami. Viedol rozhovor, vysvetľoval naše vtipy a vypĺňal každé ticho,“ opísala Zuzana.

„Raz som viezla jeho mamu k lekárovi a potom sme išli na kávu. Zistili sme, že obe milujeme severské detektívky a neznášame hrozienka v koláči. Keď sme prišli domov, muž sa čudoval, na čom sa toľko smejeme. Potrebovali sme si vytvoriť vlastný vzťah, nielen komunikovať cez neho,“ napísala.

Aj citovaný výskum upozorňuje, že vzťah nevesty a svokry ovplyvňuje rodinný „trojuholník“, v ktorého strede stojí syn a partner. Ak sa však každá správa odovzdáva cez neho, ľahko vznikajú nedorozumenia. Priamy rozhovor môže byť spočiatku trochu nepríjemný, ale často je zdravší.

zdroj: Pexels/Elina Fairytale

„Získala som si ju až vtedy, keď som nastavila hranice“

„Po narodení dcéry k nám svokra chodila bez ohlásenia. Nechcela som byť nevďačná, preto som sa vždy usmievala, hoci som bola unavená a nahnevaná,“ zdôverila sa Petra.

„Potom som raz povedala: ,Som rada, keď prídete, ale potrebujem, aby ste mi predtým zavolali. Niekedy malá spí a ja s ňou.‘ Urazila sa a týždeň sa neozvala. Neskôr však priznala, že aspoň vie, na čom je. Paradoxne si odvtedy rozumieme lepšie,“ dodala.

Zapáčiť sa svokre nemusí znamenať so všetkým súhlasiť. Neustále ustupovanie môže navonok pôsobiť pokojne, no pod povrchom rastie odpor. Hranica vyslovená včas a bez útoku môže byť pre vzťah užitočnejšia než roky predstieranej spokojnosti.

zdroj: Pexels/cottonbro studio

„Nepridávala som sa, keď sa na ňu syn sťažoval“

„Keď môj muž hundral na svoju mamu, zozačiatku som sa k nemu pridala. Mala som pocit, že tak ukazujem, že stojím pri ňom. Lenže potom bol na ňu nahnevaný on, ja som pridala svoje výhrady a doma sme mali dvojnásobné napätie,“ opísala Lucia.

„Naučila som sa povedať: ,Chápem, že ťa to nahnevalo, ale vyrieš si to s ňou.‘ Keď svokra zistila, že sa nesnažím postaviť syna proti nej, začala mi viac dôverovať,“ napísala nám ďalej.

To neznamená svokru bezvýhradne obhajovať. Ide skôr o odmietnutie súťaže, v ktorej má muž rozhodnúť, ktorá žena je preňho dôležitejšia. Partnerka a matka majú v jeho živote odlišné úlohy – a zdravý vzťah nepotrebuje víťazku.

„Trvalo nám to tri roky“

„Na začiatku ma porovnávala s bývalou priateľkou môjho muža a komentovala aj to, ako vešiam bielizeň. Veľmi som chcela, aby ma mala rada, takže som sa snažila ešte viac,“ opísala Viktória.

„Zlom nastal, keď som si povedala, že budem slušná a otvorená, ale prestanem si pýtať jej schválenie. Asi cítila, že už proti nej nebojujem, ani sa jej nepchám do priazne. Dnes spolu chodíme na kávu, no stále nie sme najlepšie kamarátky. A to je úplne v poriadku,“ dodala ďalej.

zdroj: Pexels/Danik Prihodko

Neabsolvuješ prijímacie skúšky

Nie každá svokra sa stane druhou mamou a nie každá nevesta po takomto vzťahu túži. Úspechom nemusí byť každodenné telefonovanie ani spoločné dovolenky. Niekedy je ním pokoj, vzájomný rešpekt a istota, že ani jedna nemusí hrať rolu, ktorá jej nesedí.

V odpovediach žien sa opakovane vynárali tri veci: prirodzený záujem, priama komunikácia a trpezlivosť. Žiadny trik však nedokáže vybudovať blízkosť, ak sa snaží iba jedna strana.

Ak ťa svokra opakovane ponižuje, zasahuje do vášho vzťahu alebo nerešpektuje tvoje rozhodnutia, riešením nemusí byť ešte väčšia snaha zapáčiť sa jej. V takom prípade je dôležitejšie, aby ste sa s partnerom dohodli na spoločných hraniciach.

Napokon, do rodiny si neprišla absolvovať prijímacie skúšky. Dobrý vzťah so svokrou nevzniká vtedy, keď sa zmeníš na nevestu podľa jej predstáv, ale keď obe zistíte, že vedľa seba môžete zostať samy sebou.

Zdroj: Výskum publikovaný v časopise Social Work Research, čitateľky exkluzívne pre Odzadu.sk