Vzdelávaj sa, aj keď si ukončila školu
Lifestyle
Budúci mesiac budem mať dvadsaťsedem. Pred desiatimi rokmi som v takýto čas „drala“ školské lavice a nepáčilo sa mi to. Milovala som dni, kedy som ležala doma s angínou či chrípkou. Milovala som, keď som bola objednaná k zubárovi a uliala som sa z pár hodín. Moje problémy vtedy boli typu: “ och, len nech ma nevyvolá zajtra, nič neviem, ani som sa do toho nepozrela.“ Nerada som chodila do školy. Okrem slovenčiny a telesnej ma vlastne nič poriadne nezaujímalo. A keď hovoríme o matematike, fyzike či chémii, tak slovo „nezaujímalo“ je slabý výraz. Nevedela som pochopiť, načo mi to všetko bude…
Na vysokej to bolo iné. Robila som si ju externe počas materskej v mieste bydliska. A chodila som tam fakt rada. Prednáška či skúška bola perfektná príležitosť ako „vypadnúť“ z domu a riešiť iné veci než plienky a kašičky. Keďže ma predtým nevzali na psychológiu, sociálna práca bola cool voľba, naučila som sa o človeku, komunikácií, výchove a iných humanitných záležitostiach ozaj dosť. Využívam to hlavne v živote. Predsa len, veľa vecí, ktoré sa učíme v škole je najmä teória bez praxe. Poznáme to. V máji som školu úspešne ukončila štátnicami a poviem Vám, ŠKOLA mi CHÝBA!
Dnes poznám odpoveď na otázku, načo mi to všetko bude. Potvrdili sa slová mojej ráznej a svojskej matikárky zo základnej školy, že :“ matematika je základ života“. Nie je vari všetko o počítaní a logike? Spoznávam pravdivosť slov chemikárky zo strednej, že “ chémia je všade okolo nás“. Vidím dennodenne, že práca s počítačom sa už dnes považuje za základ gramotnosti.
O pár „jobov“ som prišla kvôli mojej nedostatočnej angličtine, ale nevadí. Preto som sa rozhodla navštíviť zopár hodín konverzácií, čo mi istotne len pomôže.














