Videli šialenosť v jej úsmeve, no nevideli ten smútok v očiach

Bola ako nespútaný anjel. Maľovala všetkým na tvár úsmev, no niekedy však zabudla na ten svoj. Veľa krát predstierala ako je všetko fajn, ako úžasne sa cíti. Ľudia si zvykli, že ona bola tá, ktorá bolo vždy „šťastná“. Tá, ktorá behala po svete s úsmevom na tvári. Tá, ktorá vždy pomáhala druhým v ich ťažkých obdobiach. A bohužiaľ bola aj tá, ktorá v tých svojich nemala nikoho. Nieže by to bola ich vina.

No príliš sa bála ukázať svetu svoje jazvy. Príliš sa bála samej seba. Bála sa, že toto všetko len tak nezmizne. Že to bude trvať už navždy. Že sa navždy bude cítiť tak osamelo. Tak nepochopená. Vedela, že ľudia nepochopia to čo cítila. Vedela to. Preto si to radšej udržiavala v  hĺbke seba. Nezaťažovala ich tým, čo malo ťažiť len ju. Ani nechcela. Boli to jej problémy, jej nestála povaha.

zdroj: pexels.com

Niekedy sa preklínala za to, čo sa z nej stalo. Aký človek sa z nej vybudoval. Neznášala to, ako musí nad všetkým vždy nepretržite rozmýšľať a ako si musí vždy všetko analyzovať. Niekedy neznášala svoju myseľ, pretože jej ukazovala obzory, ktoré by si nikto nikdy v živote nechcel otvoriť. Ukazovala jej tie najhoršie spomienky, ktorých by sa každý jeden človek bál. A keby vedeli ako sa len ona bála.

Keď zakaždým čo zatvorila oči,  videla to opäť znova a znova. Všetko to zlé, všetko čo ju zožieralo zvnútra. Chcela to zahodiť, bože ako veľmi chcela. No už z toho nemohla vycúvať. Minulosť nešlo vrátiť. A nešlo ju ani ovládať. Nevedela ako. Len nahodila letmý úsmev a šla dalej. Povedala si, že to je len zlé obdobie. Šla ďalej. Každým krokom sa bála viac a viac, no nedalo sa stým urobiť nič.  Preklínala sa za to, že ubližuje ľudom, ktorý ju majú najradšej. No oni ju nikdy nechápali.

zdroj: godandman.com

Nevedeli prečo robí to a to. Nevedeli si to ani predstaviť. Aké to je, keď sa zobudíš so strachom, keď sa zobudíš s pocitom, že ti stále nie je lepšie, i keď si to každý večer hovoríš. Každý večer v to dúfaš. A keď sa zobudíš, nadýchneš sa a pochopíš, že musíš bojovať. Bojovať s tým, čo je v tvojej hlave. Preto ju nesúď za to, že nie vždy bola k tebe úprimná. Bála sa. Pretože sa bála. A ak nájde silu zdôveriť sa, pochop ju a prijmi ju takú aká je. Plná zmätku a bolesti, no aj absolútnej šialenosti a šťastia.