
Posledných pár mesiacov bolo pre teba ťažkých. Nedokázala si sa na seba ani len pozrieť do zrkadla bez toho aby si nevidela to úbohé stvorenie, ktoré je zničené vlastnými seba deštruktívnymi myšlienkami. Myšlienkami o tom, že si to proste nezvládla. Nedokázala si ho udržať, nedokázala si ho prinútiť, aby s tebou ostal. To je však celá pointa. Ty nemáš nikoho nútiť. Ty nie si tá, ktorá mu má dennodenne ukazovať, že si preňho dosť dobrá. Že si hodná toho aby bol s tebou. Aby si vybral teba miesto nej.
Sama dobre vieš, že on nebol správnym krokom pre teba. Bol príjemným rozptýlením. Krásnym závanom letného vzduchu. Bol dobrodružstvom, do ktorého si vletela priamo ako býk do vejúcej krvavočervenej plachty. Iste, bolo to skvelé, bolo to správne pre ten daný okamih.
Úžasný pocit, vedieť ujsť a stratiť sa v jeho pevnom náručí. To, ako ti vždy hladil vlasy a teba to šteklilo, ale milovala si ten pocit tak si len držala ako skamenená. Ako vedel rozprávať príbehy. Ako ťa nechal zaspať na svojej hrudi a počúvať tlkot jeho srdca, až kým si nezaspala a potom ťa prekryl dekou a díval sa na teba. Možno si skutočne aspoň raz povedal: „pane bože ona je naozaj úžasná.“ Možno!















