V šiestich rokoch utiekla z domu. Dnes hovorí: „Tentoraz si vyberám seba“

Všetko sa začalo, keď si mama našla nového priateľa. Bol milý a príjemný a tak ho vnímalo aj jeho okolie. Aj moja mama. Tešila som sa, že možno konečne budem mať otca. Netušila som, ako veľmi sa môže dieťa vo svojej nádeji pomýliť.

Mala som šesť rokov, keď ma začal s**uálne zneužívať. A nebolo to jediné, čo sa za dverami nášho domova dialo. Šesť rokov. Vek, keď sa máte hrať, smiať a tešiť z maličkostí. Namiesto toho som sa začala báť človeka, vedľa ktorého som sa mala cítiť v bezpečí.

Trvalo to niekoľko rokov. Nevedela som, čo príde ani čo tentoraz urobím zle. Vyhrážky boli čoraz častejšie a strach postupne zachvátil celé moje telo. Mala som jediné želanie. Nech to už skončí.

Utiekla som a poslali ma späť

Niekto sa možno opýta, prečo som nepovedala viac, nekričala hlasnejšie alebo jednoducho neutiekla. Lenže ja som utiekla. Chcela som sa dostať preč. Ale kam môže naozaj utiecť malé dieťa?

Našli ma. A poslali ma späť. Bála som sa povedať skutočný dôvod svojho úteku. Strach bol silnejší než slová, ktoré som zo seba potrebovala dostať. A tak som sa musela vrátiť na miesto, z ktorého som sa už raz pokúsila zachrániť útekom.

Keď vám človek, ktorý vám ubližuje, zároveň tvrdí, že sa nič nestalo, vyhráža sa vám a robí z vás klamára, časom začnete pochybovať aj sama o sebe. A najhoršie je, keď vám nikto neverí. Roky som čakala na deň, keď to skončí. A ono to skončilo.

Strach však neodišiel

Lenže strach neodišiel spolu s ním. Dlho som mala pocit, že mi nevzal iba kus detstva. Že mi vzal hlas. Hranice. Sebahodnotu. Dôveru vo vlastné pocity. Schopnosť cítiť sa dobre vo vlastnom tele. A možno aj budúcnosť.

Bála som sa, že nikdy nebudem naozaj šťastná. Že nebudem vedieť milovať ani dovoliť niekomu, aby miloval mňa. Že nech pôjdem kamkoľvek, časť toho domu si budem niesť stále so sebou. Možno som sa tak dlho učila prežiť, až som potom nevedela, ako sa jednoducho žije. A tak som sa to učila.

Vo vzťahoch som najskôr považovala bezpečie za celú lásku. Stačilo mi, že mi nikto neubližuje. Až neskôr som pochopila, že bezpečie je jej základom, nie celým obsahom. Potrebovala som aj blízkosť. Byť vypočutá. Môcť povedať, čo cítim. Nebáť sa, že chcem priveľa. A hlavne sa už nikdy nestratiť len preto, aby som si niekoho udržala.

zdroj: Freepik/freepik

Postupne som si brala späť samu seba

Musela som si postupne vziať späť veci, o ktorých som si myslela, že mi ich niekto navždy zobral. Svoj hlas. Svoje hranice. Svoje telo. Svoju hodnotu. Samu seba.

Dlho som sa na seba pozerala očami iných. Či som dosť pekná. Dosť dobrá. Dosť hodná toho, aby si ma niekto vybral. Dnes viem, že ľudia vidia moje telo zvonka. Ja jediná viem, čím si muselo prejsť, aby ma dostalo až sem.

A preto sa k nemu učím byť láskavá. Nie je mojím nepriateľom. Prežilo to so mnou. Postupne som v sebe objavila silu, o ktorej som netušila, že ju mám. A verím, že niekde v sebe ju máme všetci. Niekedy ju len pod strachom a bolesťou prestaneme vidieť.

Svet nemusí iba ubližovať

Mala som šťastie aj na ľudí, ktorí mi pripomenuli, že svet nemusí iba ubližovať. Ktorí mi ukázali blízkosť, záujem, rešpekt a dôvod nezatvoriť pred ním dvere. A možno práve preto som napriek všetkému nikdy úplne nestratila nádej. Ani vieru v krajšie zajtrajšky.

Lásku som nezavrhla. Stále chcem raz vedľa seba človeka, ktorý ma uvidí celú. Ktorý si ma vyberie, bude si ma vážiť a nebude mi iba partnerom, ale aj najlepším priateľom. Niekoho, pri kom sa nebudem báť byť sama sebou.

Ale už viem, že svoj prvý bezpečný domov musím vytvoriť sama v sebe. A až potom môžem niekomu otvoriť dvere a pozvať ho dnu. Nie preto, aby ma zachránil. Ale preto, že ho tam budem chcieť.

Nevzal mi budúcnosť

Dlho som si myslela, že mi jeden človek vzal budúcnosť. Dnes viem, že mi vzal veľa. Ale nevzal mi všetko. Nevzal mi schopnosť znovu sa smiať, nevzal mi sny, nevzal mi nádej.

Nevzal mi ľudí, ktorých ešte stretnem, nevzal mi všetky miesta, ktoré ešte uvidím, ani chvíle, ktoré ešte len prežijem. A nevzal mi budúcnosť. Tá je stále predo mnou.

Neviem, čo v nej bude. Koho budem milovať. Kam ma život zavedie. Ani koľkokrát sa ešte budem musieť hľadať. Ale dnes už viem jedno.

Tentoraz si vyberám seba

Dievča, ktoré kedysi utieklo, poslali späť. Ženu, ktorou som dnes, už späť nepošle nikto. Pretože tentoraz neutekám. Tentoraz idem za svojím životom. A tentoraz si vyberám seba.